Nepomôžu ani všetky púšte planéty: Svetu dochádza piesok, miznú celé ostrovy

11.08.2018 07:00
atacama
Púšť Atacama. Ilustračné foto. Autor:

Mrakodrap Burdž chalífa sa leskne v žiari dubajského púštneho slnka. Od okamihu, keď túto 828 metrov vysokú vežu pred ôsmimi otvorili, je najvyššou budovou na planéte. To však nie je jediné naj, ktorým sa môže pýšiť. Na stavbu mrakodrapu sa totiž použilo ohromujúcich 330 000 kubických metrov betónu, ktorý sa vyrába predovšetkým z piesku.

Neďaleko veže Burdž Chalífa pritom už do neba svoje krky vystrkujú ďalšie žeriavy, ktoré budú stavať nové rekordné veže. Málokto ale tuší, že piesku, ktorý je prakticky vo všetkom, čo moderná spoločnosť stavia, začína byť pomaly nedostatok. Nepomôžu ani všetky púšte sveta, napísala agentúra DPA.

Nestavia sa len v Spojených arabských emirátoch, ale na celom svete. Dopyt po piesku a jemnom štrku vzrástol tak dramaticky, že odborníci začínajú biť na poplach. Piesok by sa mohol stať nedostatkovým tovarom.

Veľká piesočná lúpež

Ako varovanie slúži prípad z Jamajky, kde v roku 2008 cez noc prakticky zmizla 400-metrová piesočná pláž Coral Spring. Páchatelia odviezli z pobrežia 500 nákladných vozňov bieleho piesku, bez toho by to ktokoľvek postrehol. Polícia nikoho nechytila ​​a vyšetrovanie sa skončilo bez výsledkov.

Médiá vtedy špekulovali, že piesok putoval na nejakú inú pláž, alebo sa použil v stavebnom priemysle. Bezpochyby však bola „veľká piesočná lúpež“ lukratívna – piesok totiž začína byť cenený rovnako ako zlato.

„Piesok je základom našej modernej spoločnosti,“ hovorí Aurora Torresová z Nemeckého strediska pre integratívny výskum biodiverzity (iDiv). Výsledky jej bádania, v ktorom sa zaoberala dôsledkami ťažby piesku na ekosystémy, zverejnili vlani v prestížnom časopise Science.

Torresová je presvedčená, že väčšina ľudí si neuvedomuje, aká tragédia kvôli nedostatku piesku hrozí. „Obyčajní ľudia si tento problém vôbec neuvedomujú. V uplynulých rokoch ale upútal pozornosť medzinárodných organizácií,“ hovorí výskumníčka.

Život ľudí je podľa Torresovej doslova postavený na piesku, ktorý sa hneď po vode stal surovinou, ktorej sa spotrebuje najviac. Piesok totiž nie je len v budovách, ale prakticky vo všetkom: od skla a asfaltu cez kozmetiku, zubné pasty, mikročipy a displeje smartfónov až po automobily a lietadlá.

Oxid kremičitý, ktorý sa z piesku získava, sa používa aj vo vinárstve a mnohých ďalších odvetviach potravinárskeho priemyslu.

„Piesok je megahviezdou nášho priemyselného a elektronického veku,“ píše sa v článku prestížnej technickej univerzity ETH v Zürichu. Jeho svetová spotreba podľa neho však omnoho presahuje množstvo, ktoré zvetrávaním stíha vznikať.

Spotreba 18 kg denne na každého pozemšťana

„Množstvo piesku, ktorý sa spotrebuje, sa za posledných 20 rokov strojnásobilo,“ hovorí Pascal Peduzzi z Programu OSN pre životné prostredie (UNEP).

Peduzzi už dlho varuje pred dôsledkami nadmernej spotreby piesku a v roku 2014 spísal správu OSN s názvom „Piesok, surovina, ktoré je menej, než sa zdá“. „Súčasnú spotrebu odhadujeme na 50 miliárd ton ročne – to je 18 kilogramov denne na každého obyvateľa Zeme,“ hovorí Peduzzi.

Las Vegas, mesto v púšti. Ilustračné foto.
Las Vegas, mesto v púšti. Ilustračné foto. Autor: SITA/AP, John Locher

Nie každá stavba síce zhltne toľko piesku ako rekordné mrakodrapy v Spojených arabských emirátoch, ale aj na bežný rodinný domček je ho potrebné zhruba 200 ton.

„Len s ročnou spotrebou stavebného priemyslu by sa dal navŕšiť 27 metrov vysoký a 27 metrov široký múr okolo rovníka,“ vysvetľuje Peduzzi.

Púštny piesok je nanič

Niekto by mohol namietnuť, že na púšťach celého sveta leží žiadanej suroviny viac než dosť. Problémom je však to, že púštny piesok je pre výrobu betónu nevhodný. Zrnká sú vetrom natoľko vyhladené a obrúsené, že sa nevedia zachytávať a nedržia pohromade.

Preto je arabským šejkom pri zadávaní obrích stavebných zákaziek v Dubaji a v Abú Zabí piesok z okolitých púští na nič. Napríklad na stavbu veže Burdž Chalífa sa muselo obrovské množstvo piesku doviezť z ďalekej Austrálie.

Sypká surovina sa ťaží pomocou plávajúcich bagrov, ktoré z morského dna, ale aj z jazier a riek piesok postupne vyhrabávajú. Následky pre citlivé ekosystémy sú často fatálne.

Namíbia. Ilustračné foto.
Namíbia. Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Korytá riek sa prehlbujú, pobrežie eroduje, oceánska fauna mizne, rovnako ako celé ostrovy. Prírodné mechanizmy chrániace pevninu pred búrkami a vlnami cunami tak prestávajú fungovať.

Napríklad Indonézia prichádza bezohľadnou ťažbou piesku dokonca o svoje územie. V uplynulých rokoch totiž úplne zmizli dve desiatky indonézskych ostrovov.

Problém sa ale týka aj Európy. Napríklad pláže na Kanárskych ostrovoch v súčasnosti prežívajú len vďaka dovozu piesku zo Západnej Sahary.

Piesková mafia

Zďaleka najväčším vývozcom stále vzácnejšej suroviny sú podľa štatistík Spojené štáty, najväčším dovozcom Singapur, ktorý je známy nablýskanými nákupnými strediskami a obrovskými stavbami.

Mnohé krajiny v juhovýchodnej Ázii už vývoz piesku zakázali. So surovinou sa ale napriek tomu ďalej obchoduje, avšak nezákonne. „Takzvanej piesočnej mafii sa darí najmä v Indii,“ vysvetľuje Torresová. „Považuje sa tam za jednu zo skupín organizovaného zločinu, ktoré najčastejšie siahajú k násiliu a do ktorých sa dá najťažšie infiltrovať,“ dodáva.

Odborníci v súčasnosti pracujú na vývoji alternatív. Recyklácia stavebných hmôt a výskum toho, ako by bolo predsa len možné využiť v stavebníctve púštny piesok, sú podľa mnohých na dobrej ceste. Problém hroziaceho nedostatku sypkej suroviny je ale komplexný, mnohovrstevnatý a relatívne nový.

„Piesok je úplne zvláštny materiál, ktorého vždy bolo viac než dosť a bol mimoriadne lacný,“ hovorí Torresová. No to sa podľa nej už zmenilo. „Nikto zatiaľ nenašiel riešenie, ktoré by uspokojilo obrovský dopyt po piesku,“ upozorňuje výskumníčka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#piesok
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk