Prehistorická soľná baňa v Hallstatte je ohrozená

Spevňovacie práce začaté v polovici augusta majú za cieľ zachovať lokalitu zanesenú v roku 1997 na zoznam svetového dedičstva UNESCO budúcim generáciám, citovala agentúra AFP krajinského hajtmana Horného Rakúska Thomasa Stelzera.

„Rovnako ako vo všetkých baniach vyvíja pôda tlak na galérie a hrozí, že ich uzavrie, ak nič nepodnikneme,“ povedal archeológ Hans Reschreiter, ktorý zodpovedá za vykopávky. Hallstatt však nie je baňa ako ostatné. V lokalite sa ťažilo už pred 7 000 rokmi a miestna baňa je najstaršou soľnou baňou na svete. V prvej polovici prvého tisícročia pred Kristom tam žila bohatá civilizácia, ktorá dostala názov halštatská kultúra.

Halštatské úžľabiny nad jazerom vo výške viac ako 800 metrov nad morom, ktoré obdivujú turisti z celého sveta, v sebe ukrývajú obrovské ložisko soli, ktorá je pozostatkom po oceáne, ktorý tam bol pred 250 miliónmi rokov.

Banský cepín z jelenieho parožia, ktorý tam bol objavený v roku 1838, potom svedčí o tom, že sa tam ľudia 5 000 rokov pred Kristom snažili ťažiť soľ, povedal Reschreiter. Ale až v polovici 19. storočia zaistil objav veľkej nekropoly slávu tejto lokalite a dal najstaršej železnej dobe názov halštatská kultúra. "Boli tu exhumované tisíce tiel, ktoré pri sebe mali bohatú bronzovú výzdobu, ktorá bola inak vyhradená iba najmajetnejším osobám.

Kostrové pozostatky nesú známky ťažkej fyzickej práce vykonávanej už od detstva a sú tu aj známky nebývalej prosperity," hovorí Reschreiter.

Soľ, ktorá bola dlho nazývaná biele zlato, bola v tej dobe veľmi cenená a Hallstatt vtedy produkoval až tonu soli za deň a zásoboval polovicu Európy, hovorí expert. „Táto ťažko prístupná lokalita bola v roku 800 pred Kristom najbohatšia na kontinente,“ hovorí. Svedčia o tom najmä meče s rukoväťou z africkej slonoviny a nádoby na stredomorské víno, ktoré sa tam našli.

Druhá vlna vykopávok, ktoré pred šesťdesiatimi rokmi spustilo Múzeum prírodnej histórie vo Viedni, priniesla ďalšiu sériu prekvapení. V pozostatkoch galérií ukrytých viac ako 100 metrov pod zemou archeológovia objavili unikátne svedectvo o priemyselnej činnosti z bronzovej doby (medzi rokmi 3 000 a 1 000 pred Kristom)," uvádza Reschreiter. Zdôrazňuje, že v baniach pracoval veľký počet ľudí a práca bola starostlivo organizovaná.

Okrem podperných stĺpov starých viac ako 3 000 rokov a dokonale konzervovaných soľou boli objavené početné nástroje a kožené rukavice, ktoré vtedy ľudia používali, a zvyšky pochodní, ktorými boli galérie osvetľované. Archeológovia tiež objavili lano hrubé ako päsť a drevené schodisko z doby 1 100 rokov pred Kristom (na fotografii), najstaršie v Európe.

Baňa bola stále v prevádzke. Využívali ju Kelti – Hallstatt sa niekedy považuje za ich metropolu – a v rímskej dobe dostávali legionári umiestnení na Dunaji mzdu v naturáliách: v soli. Dnes tam pracuje asi 40 ľudí a ročne sa tam vyťaží 250 000 ton soli s využitím technológie ťažby pomocou vody pod vysokým tlakom. „Soľ už nemá tú hodnotu ako v staroveku. Má však širšie využitie, najmä vo farmaceutickom a v chemickom priemysle,“ hovorí technický riaditeľ firmy Salinen Austria Kurt Thomanek.