Litva - krajina jantáru

Ak sa opýtate Litovčana, čím je známa jeho vlasť, odpovie vám stručne: peknými vysokými dievčatami a vodkou. V skutočnosti však ponúka táto jantárová krajina omnoho viac.

19.02.2008 13:32
Vilnius, Litva Foto:
Vilnius, hlavné mesto Litvy.
debata

Litovčania sú veľmi pohostinný, no zároveň hrdý a neskromný národ. Po krátkom rozhovore sa od nich človek dozvie, že hlavné mesto Vilnius má najväčšie historické centrum v strednej a východnej Európe, že národný park Trakkai leží v samom srdci Európy a napokon, že vodka pochádza pôvodne z Litvy, ukradli ju však Rusi.

Mesto kostolov

Hlavné mesto Litvy má moc zapáčiť sa každému – bankárom aj smetiarom, dôchodcom či zaľúbeným tínedžerským párom. Pokiaľ si v rámci spoznávania Litvy vyčleníte pre Vilnius iba niekoľko dní, určite si nenechajte ujsť prechádzku historickým centrom mesta. Hoci sa tam nachádza mnoho úzkych, navzájom prepletených uličiek dláždených kameňom, určite nezablúdite. Centrum mesta z väčšej časti ohraničujú rieky  Neris a Vilnia, ktoré slúžia ako akýsi kompas pre orientáciu turistov. Na prvý pohľad asi každému návštevníkovi udrú do očí desiatky kostolov. Na každom rohu sa nachádza väčší či menší chrám. Väčšine z nich nechýba bohatá výzdoba  a turisti si ich veľmi radi fotografujú. Najstarší z nich, Chrám sv. Mikuláša postavili v 16. storočí.

Park ako umenie

Medzi charakteristické črty Vilniusu patria parky. Ľahko dostupný a veľmi vyhľadávaný je Kalnu park – miesto koncertov a ďalších kultúrnych akcií. Parku dominuje Vrch troch krížov. Veľké kamenné biele kríže pochádzajú údajne zo sedemnásteho storočia. Vrch ponúka fantastický pohľad na mesto pre tých, ktorí naberú odvahu a zdolajú ho. Turistom, ktorí nie sú veľkými športovcami, no tiež sa chcú pokochať nádherným pohľadom na panorámu mesta, na to rovnako poslúži veža kráľa Gediminasa. Stojí na kraji historického centra, pri katedrále zvanej Arkikatedra, a svojou červenou v takmer päťdesiatmetrovej výške láka návštevníkov. Na vrchol sa možno pomerne lacno vyviezť lanovkou. K veži sa síce dostanete aj pešou cestičkou, vyžaduje však dobrú kondíciu a v zime je aj nebezpečná.

Litovská kuchyňa

Pri návšteve Vilniusu od hladu rozhodne nezomriete. Staré mesto ponúka pestrú paletu možností, kde možno zahnať hlad a smäd. Popri reštauráciách zameraných na cudzokrajné kuchyne mnohé ponúkajú tradičné domáce špeciality. Litovčania sú hrdí na polievku z červenej repy, podávanú s veľmi jemnou smotanou. Ako hlavný chod sa odporúča národné jedlo, takzvané Zepelinai. Ide o mleté mäso zapečené v zemiakovom ceste v tvare vzducholode. Za jedlo zaplatíte približne rovnako ako v Bratislave. Omnoho drahšie je pivo, lacnejší zasa tvrdý alkohol. V kvalite určite nesklame sieť domácich reštaurácií. Chilli Kaimas, kde sa v prostredí pripomínajúcom dedinu človek cíti, akoby obedoval u vzdialenej tety, a nie v reštaurácii. Problémom pri využívaní pohostinských služieb môže byť fakt, že iba málo obsluhujúcich rozpráva po anglicky.

Šperky a tienisté stránky Vilniusu

Kto si nepriniesol z Litvy jantár, akoby tam ani nebol. Tento drahý kameň je neodmysliteľným symbolom nielen Vilniusu, ale aj celej Litvy. Obchod s jantárovými šperkmi nechýba na každej väčšej ulici, niekedy objavíte aj dva neďaleko seba. V centre mesta nájdete dokonca celé múzeum venované jantáru. Tento kameň a výrobky z neho predáva v uličkách každý druhý trhovník, nie každý kus na trhu je však stopercentne pravý. Milovníci múzeí by si mali nájsť čas na Múzeum obetí genocídy. Umiestnené je symbolicky v budove, ktorá slúžila ako základňa sovietskych tajných služieb v regióne. Prostredníctvom fotografií a dokumentov detailne pripomína hrôzy sovietizácie a prenasledovania najprv Židov, neskôr politických nepriateľov.

Ako každé hlavné mesto ani Vilnius sa nezaobíde bez problémov. Hromadná doprava často mešká a je preplnená na prasknutie. Za hranicami starej časti mesta sa potuluje veľa bezdomovcov. Starí ľudia sú nezriedka agresívni a netolerantní, najmä k cudzincom.

Národný park v strede Európy – Trakkai

Medzi miesta ako stvorené na jednodňové výlety patrí nepochybne dedinka Trakkai v Trakkajskom národnom parku, necelých 30 kilometrov západne od Vilniusu. Staré domčeky, často postavené len z dreva, lemujú časť pobrežia Galveského jazera. Vyše desiatku malých ostrovčekov navzájom spájajú drevené mosty. Od jari do jesene si môžete požičať vodný bicykel či nechať sa zviezť na plachetnici a tak si vychutnať jazero a jeho okolie. Najväčším lákadlom je zrekonštruovaný Trakkajský hrad, ktorý ročne navštívia tisícky turistov. Turisti si môžu všetko o zvykoch a dejinách Litvy prečítať v hradnom múzeu a v letnom období na vlastnej koži vyskúšať život na hrade. Za robustnými červenými hradbami sa skrýva utešené nádvorie s množstvom atrakcií ako streľba z luku či klietka hanby. Trakkai sa oplatí navštíviť nielen v lete, ale aj v zime. Dedinka na zamrznutom jazere má aj v januári svoje čaro. Hrad pod snežnou perinou a miestni rybári chytajúci ryby pri diere v ľade nepochybne ulahodia oku každého romantika.

Piesočné duny, uškatce a najkrajšie pláže

Kurská kosa je polostrov, ktorý vychádza z terajšieho územia Kaliningradu a jeho severná špička sa takmer dotýka Litvy pri meste Klaipeda. Polostrov meria necelých sto kilometrov a na šírku nepresiahne pár stoviek metrov. Od severu až na juh polostrova vedie jediná dvojprúdová cesta, ktorá sa na mnohých miestach takmer dotýka lagúny. Ak sa sem vyberiete z Vilniusu, najjednoduchšie je požičať si auto. Litva má vynikajúcu sieť diaľnic a za tri hodiny sa človek presunie z východu krajiny na jej západ bez toho, aby musel prejsť viac než tromi dedinami.

Na Kose sa nachádzajú obrovské piesočné duny. Len chýbajúce ťavy a zima vás však presvedčia, že ste sa neocitli v africkej púšti. Duny na východnej, vnútornej strane Kurskej kosy sa stále pohybujú a premiestňujú. V priebehu storočí už údajne pochovali štyri dediny. Našťastie je rýchlosť ich pohybu veľmi malá a voľným okom sa ani nedá postrehnúť. Medzi dunami sa síce môžete poprechádzať, no len na vyznačených miestach. Z vonkajšej strany Kosy sa nachádzajú údajne najkrajšie pláže celého, voda je však taká studená, že aj v letných mesiacoch sa v nej kúpe iba hŕstka najväčších otužilcov.

Administratívne centrum polostrova, Nida, slúžilo počas prvej polovice dvadsiateho storočia ako útočisko pre nemeckých umelcov. Istý čas tu žil aj spisovateľ a laureát Nobelovej ceny Thomas Mann. Na severnom cípe polostrova turistov láka prírodné múzeum s delfináriom. Najväčšou atrakciou je sedemnásťročný, vyše tony vážiaci uškatec. Na povel dokáže grgať, vypľuť rybí chvost alebo sa hanbiť. Svoje kúsky predvádza návštevníkom, na rozdiel od delfínov, aj v zime.

Exotika aj na východe

Litva je pevný dôkaz, že aj v republike bývalého Sovietskeho zväzu možno nájsť exotické miesta, objavovať históriu alebo si jednoducho oddýchnuť. Vďaka neveľkej rozlohe a rovinatému povrchu má Litva vynikajúcu dopravnú sieť. Hoci teploty sa v zime blížia až k mínus tridsiatke, Litva stojí za návštevu. A pre tých, ktorým sa v jantárovej krajine zapáči natoľko, že sa tu rozhodnú stráviť zvyšok života, dobrá správa na záver: na rozdiel od Estónska a Lotyšska je v Litve pomerne ľahké získať občianstvo.

debata chyba