Andalúzia je zatiaľ pre väčšinu Slovákov nepoznaná krajina. Zato je rajom pre Angličanov, tých je tu najviac. Juh Španielska je úplne iný ako sever, južania nie sú Katalánci ani Madridčania. Je tu krásna príroda, more, výborné víno a ohnivé flamenco. Ľudia sú prívetiví, ochotní kedykoľvek poradiť, pomôcť. Ochotne vám vysvetlia cestu – aj po španielsky, ignorujúc fakt, že ich rodný jazyk neovládate.
Pri návšteve južného Španielska máte dve možnosti. Buď krajinu navštívite ako turista s cestovnou kanceláriou a Andalúziu spoznáte len cez okná hotelov a z pláže letoviska. Alebo sa do Andalúzie vyberiete na vlastnú päsť a okrem klasických letovísk na pobreží Costa del Sol, ako sú Torremolinos či Banelmádena, si odskočíte pozrieť Malagu, Granadu, Córdobu či Sevillu. Cez deň sa môžete poprechádzať po uličkách plných histórie a večer si posedieť v tapas baroch, jesť andalúzske špecialitky, zapíjať ich skvelým vínom a pozerať pri tom na flamenco.
Andalúzia je na juhu Španielska a je to vidieť a cítiť. Blízkosť Afriky nepociťujete len vďaka teplote, veď v októbri sa dá kúpať v mori a slniečko vie pekne opáliť. No aj vďaka Afričanom prechádzajúcim sa po pláži a v reštauráciách pomedzi hostí a ponúkajúcim drevené sošky, koráliky, kabelky a hodinky. Atmosféru exotiky dotvárajú aj palmy či kaktusy. Ideálny čas, keď navštíviť juh Španielska, je preto september a október, prípadne počas jarných mesiacov. Vtedy sa dá na juhu prežiť.
Jednoruká Malaga
Malaga je druhé najväčšie mesto Andalúzie. Ak sa na juh Španielska vyberiete letecky, Malaga je prvým andalúzskym mestom, ktoré spoznáte. Z letiska sa do centra Malagy dostanete pohodlne vlakom, za dvanásť minút a 2,50 eur ste tam, prípadne dáte 1 euro za autobus. Pre toto mesto je typická predovšetkým takzvaná Jednoruká katedrála – La Manquita. Prečo jednoruká? Katedrálu začali stavať v roku 1528 a skončili v roku 1765, pretože staviteľom došli peniaze. Katedrála má len jednu vežu, tá druhá ostala nedokončená. Vidieť sa oplatí aj pevnosť Alcazaba, ktorá bola postavená v 8. až 11. storočí.
Okrem historických pamiatok vás však očarí aj stará mestská tržnica, kde nájdete všetko – čerstvé ryby a morské plody, zeleninu, ovocie, čerstvý chlieb, zákusky. Človek tam napáchne nielen rybacinou, ale aj bežným denným zhonom domácich. Z Malagy sa dá pomerne jednoducho dostať do ďalších miest Andalúzie, buď vlakom, alebo autobusom. Môžete navštíviť Córdobu, Sevillu či Granadu. Sú to nádherné mestá s historickými pamiatkami. Treba však rátať so štvor- a viac hodinovou cestou, takže ak ich chcete poznať bližšie, zabudnite na jednodňový výlet. Na tieto skvosty Andalúzie treba oveľa viac času.
Malaga priniesla svetu ešte jeden unikát – Pabla Picassa. V Malage sa narodil, preto v meste nemôže chýbať jeho múzeum, ktoré je unikátnou prehliadkou umelcovej práce, od prvotín z jeho teenagerského obdobia až po diela zrelého maliara svetového mena. Múzeum nie je veľké, nájdete však v ňom 155 Picassových diel.
Filmové hviezdy na dosah
Z Malagy sa autobusom môžete vybrať do Marbelly. Synonymum pre prepych, bohatstvo a snobov. Jedno z mála letovísk, ktoré nelemujú obchodíky s plážovými slnečníkmi, zlacnenými plavkami a pohľadnicami. Pretože v snobskej časti Marbelly, v prístave Puerto Banos, nájdete len svetové značky – Dior, Gucci a podobne. Pritom tovar v týchto obchodoch je to najlacnejšie, na čo narazíte. Potom sú tam už len prepychové jachty a luxusné autá. Marbella je totiž jedno z najhonosnejších európskych letovísk a keď sa vám pošťastí, stretnete tu filmovú hviezdu, svetového speváka, prípadne členov európskych kráľovských rodín. My sme to šťastie nemali.
Balkón Európy
Ďalším známym miestom je letovisko Nerja, ktoré sa pýši jedným z najväčších balkónov. A to balkónom Európy, ktorý je na skalnatom výbežku, priamo nad morom. Keď sa naň postavíte, prvé, čo vám príde na um je, že už nikdy odtiaľ nechcete odísť a chcete sa už len pozerať na nádherné andalúzske pobrežie a pohorie Sierra de Almiraja.
Mestečku vtlačili pečať Mauri a ich duch v Nerji stále prebýva. Biele domčeky obložené malými keramickými dlaždičkami a hrboľaté chodníčky. Z Nerje je len na skok do dedinky Frigliana, ktorá je ešte viac andalúzska – je celá biela a leží na vrchole kopca. Keď sa autobus naň konečne vyšplhá, vynoria sa úzke uličky, biele domčeky, v ktorých domáci ponúkajúci olivový olej či víno vlastnej výroby, malý kostolík – toto je typická Andalúzia z čias Maurov.
Opachy pri mori
Idylický vzhľad južného Španielska kazia predovšetkým pri pobreží vysoké vežiaky pripomínajúce paneláky postavené v bývalých socialistických krajinách. Kedysi vizitka prudkého rozvoja turizmu v Španielsku v sedemdesiatych rokoch minulého storočia dnes chátra. Mnohé z nich sú prázdne a Španieli by sa ich radi zbavili. Niet sa im čo diviť, sú to dvadsať- a viac poschodové opachy, ktoré hyzdia inak krásne a malebné pobrežie. V Andalúzii sa stavia aj dnes, ale novopostavené apartmánové domy či hotelové komplexy sa už snažia do prostredia zapadnúť a niektoré dokonca aj pridržiavať pôvodnej andalúzskej architektúry.
Móda? A aká!
Na záver ešte jedna vec – ak máte radi módu, v Andalúzii sa máte na čo pozerať. Stačí, ak si sadnete na terasu kaviarne na raňajky a sledujete ľudí, ktorí sa ponáhľajú do práce, prípadne si sadnú vedľa vás na jednu kávu a bagetu s paštétou. Ženy či muži, všetci si potrpia na pekné oblečenie. Staršie ženy v elegantných šatách s hodvábnym šálom, tie mladšie v kostýmoch perfektného strihu, muži v oblekoch. Ešte výraznejšie je to v nedeľu – pre Španielov stále slávnostný deň.
Španieli si na elegantný zjav potrpia, aj preto bedekre turistom odporúčajú, aby zabudli na prechádzky po historickom centre väčších miest v plážových bermudách či nebodaj v plavkách. Domáci sú totiž na to dosť hákliví.
Foto: Katarína Lovasová
Nedeľa v Andalúzii
Je nedeľa, koniec septembra. Hlavné námestie v centre Malagy je plné domácich. Niektorí práve vyšli z kostola, aby si po nedeľnej omši poklebetili so známymi. Ženy majú na sebe najlepšie šaty, sú ozdobené šperkmi. Sedia na lavičke a okolo nich pobehujú deti. Je čas na nedeľný zákusok a cukrárne sú plné. Takto to vyzerá až do večera, keď sa na námestie zase zbieha mladšia generácia. Mladé páry ruka v ruke či väčšie partie mladých žien a mužov. Pred dlhou nocou sa ešte posilnia v bare takzvanými tapas – teda rôznymi jedlami na malých tanierikoch. Ešte hlt vína a ide sa do víru zábavy. Španieli skrátka žijú.
