Jakutsko má ropu aj diamanty. Aj tak tam žijú tradične, zdrojom pitnej vody je ľad

28.12.2018 07:00

Innokentij Tobonov zaborí svoju harpúnu do dlhého bloku ľadu, ktorý potom jeho kolegovia vyťahujú z ľadových vôd rieky a nakladajú na traktor. Tento blok bude celú zimu zásobovať pitnou vodou jedného z obyvateľov sibírskej dediny Oj, píše agentúra AFP.

Jakutsko, ktoré leží na severovýchode Sibíri, je najväčším regiónom v Rusku a najchladnejšou oblasťou na svete. Pre dediny ako je Oj sú bloky ľadu hlavným zdrojom pitnej vody väčšinu roka.

„Robíme to tak každý rok,“ hovorí Tobonov, ktorému z obočia pri zime mínus 41 stupňov Celzia visia kúsočky ľadu.

Vŕtanie studní je príliš drahé vzhľadom k silnej vrstve večne zamrznutej pôdy. Pokiaľ ide o prívod vody z rieky Leny, je k dispozícii len dva a pol mesiaca za rok.

Inak je kanalizácia zmrznutá, a keď sa konečne roztopí, je voda dlho plná usadenín.

Väčšina obcí v Jakutsku nemá zariadenie na čistenie vody. Zostáva teda ľad, najčistejší zdroj pitnej vody. Dedinčania ho získavajú v novembri a v zime skladujú vonku, väčšinou vysoko uložený, aby sa k nemu nedostali psi.

Keď začne byť teplejšie, dedinčania umiestňujú bloky ľadu do pivníc, ktorých múry z večne zamrznutej pôdy vytvoria prostredie ako v chladničke.

„Je to fyzicky namáhavá práca. Zvlášť keď je ľad pol metra hrubý,“ vysvetľuje Tobonov, člen miestnej rady obce Oj. Odhaduje, že malá domácnosť potrebuje asi desať kubických metrov vody, aby pokryla svoju zimnú spotrebu.

„Používame túto vodu na pitie a na varenie. Je to veľmi praktické,“ uvádza Pelageja Semjonovová a pozoruje tím dodávateľov ľadu, ktorí vykladajú jeden blok pred jej dverami.

„Voda z ľadu je čistejšia a má lepšiu chuť ako voda z kohútika. V meste je z vody cítiť chlór a tu niekedy zase ropu,“ dodáva.

Nie je to však všeliek. „Zdá sa, že jej chýbajú minerály,“ hovorí Semjonovová. Pitie výhradne vody z ľadu môže totiž viesť k nedostatku minerálnych solí, pretože obsahuje len veľmi málo vápnika a horčíka.

Málo osídlené Jakutsko, nazývané tiež Sacha, je známe ako krajina jazier: je ich vyše 800 000, takmer toľko čo obyvateľov. Práve odtiaľto sa získavajú bloky ľadu, ktoré obyvatelia potrebujú. Akékoľvek znečistenie sa teda priamo odrazí na ich každodennom živote.

Ťažia diamanty, za priehrady nezodpovedajú?

Hoci v Jakutsku podzemie hýri zlatom, ropou a uhlím a región je najväčším producentom diamantov na svete, obyvatelia z toho majú len málo.

„Dávame veľa Rusku, ale miestne obyvateľstvo nedostáva príliš mnoho naspäť,“ hovorí Valentina Dmitrijevová, ktorá stojí na čele environmentálnej mimovládnej organizácie Eyge so sídlom v metropole regiónu, meste Jakutsk.

Priemysel môže mať navyše ťažké dopady na život dedinčanov. V auguste sa tu pretrhlo niekoľko priehrad postavených jedným z najväčších producentov diamantov na svete, firmou Alrosa. Obce okolo rieky Viljuj nemohli používať jej znečistenú vodu.

Podľa riaditeľa Alrosa však množstvo znečisťujúcich látok vo vode zostalo v norme. Ruské úrady vyčíslili škody v povodí rieky Viljuj na 22,1 miliardy rubľov (asi 260 miliónov eur). Uviedli však, že za ne Alrosa nezodpovedá, pretože išlo o prírodnú katastrofu: výdatné dažde.

Miestne komunity sú však presvedčené, že firma nešťastie spôsobila, pretože premiestnila bez povolenia pozdĺž rieky vyťažený materiál.

„Ľudia trpia kvôli takým incidentom, pretože žijú tradičným spôsobom. V Jakutsku sa ľudia viac zaujímajú o životné prostredie, lebo sú od prírody závislí,“ usudzuje Valentina Dmitrijevová.

Hoci niektoré infraštruktúry, ako sú dodávky plynu, dorazili až do dedín ako je Oj, obyvatelia sa rovnako musia učiť žiť pre prípad výpadku dodávok.

„Nezabúdame na naše tradície. Učíme chlapca, ako získavať ľad, ako rúbať stromy, loviť a rybárčiť. Musíme byť schopní prežiť v extrémnych situáciách,“ zdôrazňuje Innokentij Tobonov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Sibír #Jakutsko #Jakutsk
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk