Jeden z posledných nočných hlásnikov Európy oznamuje čas 600 rokov bez prestávky

Už nevaruje pred požiarmi, ale každú noc oznamuje hodiny z výšky zvonice na katedrále v Lausanne. Hlásnik vo švajčiarskom meste, kde táto funkcia existuje viac ako šesť storočí, je jeden z posledných v Európe, píše agentúra AFP.

02.02.2019 07:00
debata (1)

„Udrela desiata hodina, udrela desiata hodina,“ toto hlásenie, vždy v zodpovedajúci čas, sa nesie Lausanne nocou bez prestávky od roku 1405.

Po celý rok, vždy medzi 22. hodinou večer a 2. hodinou rannou, vychádza hlásnik každú hodinu zo svojej ohlasovne umiestnenej vo výške 153 uhladených schodov zvonice katedrály, aby skontroloval orloj.

Pôvodne bola úloha nočného hlásnika oveľa dôležitejšia. V mestách s drevenými stredovekými domami bol oheň stálou hrozbou. Vďaka sieti pomocníkov na zemi mal hlásnik na katedrále, najvyššej stavbe v meste, vyhlasovať čo najrýchlejšie poplach.

V Európe bývali tisíce, ba státisíce takýchto ohlasovateľov, ktorí pomáhali chrániť mesto pred rozšírením požiarov, hovorí súčasný hlásnik v Lausanne Renato Häusler.

Dnes si zachovalo spolu s Lausanne nočného hlásnika pôsobiaceho celoročne len ďalších 6 európskych miest: Annaberg, Celle a Nördlingen v Nemecku, Ripon v Británii, Krakov v Poľsku a Ystad vo Švédsku.

V Lausanne mal hlásnik ešte do roku 1950 povinnosť ručne zvoniť, ale túto úlohu už prevzal automat.

V praxi je teda hlásnik na nič, ale napriek tomu zostáva stále v činnosti a mesto je na udržiavanie tejto tradície veľmi pyšné, hovorí šesťdesiatročný Häusler, ktorý je titulárnym hlásnikom od roku 2002; predtým bol 14 rokov zástupcom.

„Je to spôsob, ako oživovať históriu,“ vysvetľuje mestský radca David Payot. Zdôrazňuje zároveň, ako si obyvatelia hlásnika vážia.

Na začiatku 60. rokov sa obmedzenie doby, počas ktorej hlásnik hodiny hlásil (predtým to bolo od 21. hodiny do úsvitu), chápalo ako predzvesť zrušenia tejto funkcie, hovorí. Miestne úrady dostávali veľa listov, aby ho zachovali.

Renato Häusler si cení svoju prácu, zbytočné povolanie v čase, keď sa všade vyžaduje rentabilita alebo výkonnosť.

Štyrikrát týždenne vystupuje Häusler na svoju vežu za mzdu, ktorej výšku nechce prezradiť, ale ktorá je „značne nižšia“, ako sa obvykle za prácu v nočných hodinách platí.

Počas služby vyrába sviečky, čo je jeho ďalšia profesia. Ostatné večery plnia jeho funkciu náhradníci.

„Niekedy sú večery pokojné a osamelé, ale tiež sú večery, keď majú obyvatelia Lausanne, ľudia z okolia či turisti možnosť nočného hlásnika navštíviť,“ hovorí jeden z nich, Marco Carrara. Ročne sem príde 600 až 700 ľudí.

„Sme v strede mesta a zároveň nad ním,“ zdôrazňuje Carrara a dodáva, že ho prilákala k práci pomocníka hlásnika ušľachtilosť tejto úlohy.

Z výšky 40 metrov hlásnik zhliada na mesto, ako sa podľa ročných období premieňa. „V lete to je nádherné. Prilietajú sem hniezdiť dažďovníky,“ hovorí Häusler.

„Myslím, že v úplne chaotickom svete je upokojujúce robiť povolanie, ktoré má takú dávnu tradíciu a ktoré nám umožňuje nachádzať naše korene,“ dodáva.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #noc #lausanne