Doteraz táto symbolická stavba slúži ako múzeum. Grécka vláda proti návrhu protestuje, informovala agentúra AP.
V nedávnom televíznom rozhovore pred komunálnymi voľbami 31. marca Erdogan naznačil, že by pri chráme bolo možné „zmeniť jeho označenie z múzea na mešitu Hagia Sofia“.
Turecká vláda v poslednej dobe čelí stále častejším výzvam na premenu tohto symbolického chrámu na moslimský svätostánok.
Na intenzite nabrali zvlášť potom, čo páchateľ útoku na mešity na Novom Zélande pred dvoma týždňami zanechal manifest, v ktorom volá po zbavení Hagie Sofie jej štyroch minaretov.
Erdoganov návrh vyvolal nevôľu v Grécku, pretože katedrála postavená v 6. storočí bývala hlavným sídlom Gréckej pravoslávnej cirkvi až do pádu Konštantínopolu (dnes Istanbulu) do rúk osmanských Turkov v roku 1453.
Potom ju prebudovali na mešitu, ktorou zostala až do roku 1935, keď z nej sekulárny zakladateľ moderného tureckého štátu Mustafa Kemal Atatürk nechal urobiť múzeum.
Pamiatka priláka každoročne milióny turistov, v roku 1985 ju zapísali na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
„Nie je to len veľký chrám kresťanstva – najväčší po mnoho storočí – patrí tiež ľudstvu. Organizáciou UNESCO ho uznala za súčasť nášho celosvetového kultúrneho dedičstva,“ povedal grécky minister zahraničia Jorgos Katrugalos.
„Preto akékoľvek spochybňovanie jeho statusu nie je len urážkou cítenia kresťanov, je to urážka medzinárodného spoločenstva a medzinárodného práva,“ uviedol.
„Chceme veriť, že bude platiť vyhlásenie tureckého vedenia zo 16. marca, podľa ktorého sa žiadny štatút meniť nebude,“ dodal s odkazom na Erdoganov nedávny prejav, v ktorom zmenu chrámu vylúčil.
Požiadavku jednej náboženské skupiny, aby sa z chrámu Božej múdrosti opäť stala mešita, vlani v septembri zamietol turecký najvyšší súd. Urobil tak „z technických dôvodov“, pretože vraj žiadosť prišla od skupiny a nie od jednotlivca.