Vypína sa v centre mesta, na ostrove Île de la Cité, na rieke Seina. V roku 2013 oslávila krásnych 850 rokov. Stavali ju neuveriteľných 182 rokov, vyrastať začala v 12. storočí (v roku 1163) a dokončili ju v 14. storočí (v roku 1345). Budovať ju začal Ľudovít VII.
Má kapacitu 9000 veriacich a už pri vstupe ohromí svojou veľkoleposťou. Na dĺžku meria 130 metrov, do šírky má 50 metrov. Valcovité piliere s priemerom 5 metrov rozdeľujú interiér na päť lodí.
Dve predné veže majú výšku 69 metrov a ukrývajú 5 zvonov. Najväčší z nich sa volá Emmanuel a vážia viac ako 13 ton. Zvon oznamuje okrem iných aj špeciálne príležitosti, v noci 24. augusta 1944 napríklad zvestoval oslobodenie Paríža spod fašistickej nadvlády.
Katedrála zažila aj uvedenia panovníkov na trón. Za francúzskeho kráľa tu bol korunovaný anglický kráľ Henrich VI. a pomazanie Napoleona I. tu učinil pápež Pius VII.
Centrálnu vežičku dostal chrám počas rekonštrukcie v 19. storočí. Obnovy a ešte väčšej pozornosti sa mu sčasti dostalo aj vďaka úspechu románu Victora Huga z roku 1831 „Chrám Matky Božej v Paríži“. Spisovateľ vraj svoje dielo napísal práve preto, aby verejnosť primäl k rekonštrukcii katedrály.
Okrem mnohých iných architektonických skvostov a prepracovaných detailov je katedrála známa aj svojimi obrovskými nádhernými vitrážami.
Chrám už jednu vážnu ranu zažil aj v minulosti. Masívne ho poškodili počas francúzskej revolúcie a následne v 19. storočí ho obnovil architekt Eugène Viollet-le-Duc.
Odborníci Notre-Dame hodnotia ako jednu z najvýraznejších stredovekých pamiatok a určite patrí do top päťky miest, ktoré navštívi každý hosť v Paríži.
Stratené, poškodené, zachránené – bilancia Notre-Dame po požiari
Katedrála Notre-Dame, ktorú na viac ako 12 hodín zachvátil rozsiahly požiar, zostala stáť, je ale poškodená. Agentúra AFP priniesla predbežný zoznam častí chrámu, ktoré sa nenávratne zničili, poškodené, alebo ktoré sa podarilo zachrániť:
Stratené:
- Špicatá vežička, takzvaný sanktusník, jeden zo symbolov pamiatky, ktorý siahal do výšky 93 metrov nad zemou. Na strechu ho pridal architekt Eugéne Viollet-Le-Duc v rokoch 1859 až 1860. Vežička sa zrútila v pondelok krátko pred 20:00 SELČ.
- Na špici vežičky bol tepaný medený kohút, ktorý sa roztavil: podľa cirkvi obsahoval pozostatky svätej Jenovéfy (Sainte Genevieve) a svätého Diviša (Saint Denis) a tiež časť Kristovej tŕňovej koruny. Relikvie mali chrániť obyvateľov Paríža.
Poškodené:
- Požiar zničená drevenú konštrukciu krovu a celú strechu.
- Podľa hovorcu hasičov Gabriela Plusa sa zrútila časť klenby. Minister kultúry Franck Riester ale povedal, že jej zvyšok by mal odolať.
- Veľký organ z 18. storočia s tromi klaviatúrami a takmer ôsmimi tisíckami píšťal sa podarilo zachrániť, sú ale poškodené. Zasypala ich suť, prach a natiekla do nich voda. Malý organ, ktorý sa nachádzal pod sanktusníkom, oheň podľa jedného z troch katedrálnych organistov Philippa Lefevra silno poškodil.
Zachránené:
- Dve čelné veže, v ktorých visia zvony, zostali stáť. Podarilo sa tak zabrániť pádu niekoľkých ton bronzu. Slávny zvon zvaný Čmeliak váži 13 ton.
- Relikvie vrátane tej najvzácnejšej – tŕňovej koruny, ktorú podľa veriacich položili na hlavu Ježiša Krista krátko pred jeho ukrižovaním. Podľa stránok katedrály sa skladá z venca s priemerom 21 centimetrov z prepletených vetvičiek, na ktorých boli tŕne, zviazaných zlatými niťami. Zachránili sa tiež ďalšie relikvie: časť Kristovho kríža, klinec z kríža a aj rúcho svätého Ľudovíta.
- Všetky umelecké diela uchovávané v katedrálnej pokladnici, obraz Navštívenia od Jeana Jouveneta z roku 1716, vrcholné dielo 18. storočia, a zvyšky barokového vybavenia chóru.
- Mramorová socha Piety sochára Nicolasa Coustoua umiestnená pred oltárom. Zobrazuje plačúcu Pannu Máriu s telom Ježiša Krista. Vznikla v rokoch 1712 až 1728 na zákazku Ľudovíta XIV. na základe priania jeho otca Ľudovíta XIII.
- Šestnásť sôch zobrazujúcich 12 apoštolov a štyroch evanjelistov, ktoré lemovali strechu. Sochy boli na strechu umiestnené v rovnakej dobe ako vežička architekta Violleta-le-Ducu. Pred časom ich odobrali kvôli reštaurovaniu a teraz sú už v Perigueux na juhozápade Francúzska.
- Tri rozety, kruhové okná s vitrážami, ktoré predstavujú kvety raja, vznikli v 13. storočí, niekoľkokrát ich ale renovovali. Severná a južná rozeta sú najväčšie, majú 13 metrov v priemere.