„Nerozumiem po rusky,“ tvrdí jedna z nich, hoci ruštinu používajú pri prijímaní objednávok v reštaurácii, ktorej múry pokrývajú maľby, oslavujúce úspechy Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, píše agentúra AFP v reportáži z rusko-severokórejského summitu.
Na jedálnom lístku sa skvie kórejská národná pochúťka – kvasená kapusta kimči – spolu s rafinovanejšími pokrmami, ako je polievka zo žraločích plutiev.
Labužníci môžu odísť s ruským vydaním knihy predstavujúcim zbierku najviac inšpiratívnych myšlienok najvyššieho vodcu Kim Čong-una, ktoré mu umožnili vytvoriť „bohatý a mocný národ“.
Prítomnosť severokórejskej reštaurácie vo Vladivostoku, ktorú prevádzkuje tento režim, odráža úzke prepojenie mesta so 600 000 obyvateľmi a izolovaného režimu.
Hranica KĽDR je odtiaľ vzdialená iba 200 kilometrov, čo z mesta urobilo ideálne miesto pre prvé stretnutie Vladimira Putina a Kim Čong-una.
Mladý tridsaťpäťročný vodca sa v obrnenom vlaku vydal rovnakou cestou, ako jeho otec a dedko pri schôdzkach so sovietskymi alebo ruskými predstaviteľmi.
Vo zvyšku mesta je oveľa zrejmejšia prítomnosť Južnej Kórey. Trajekty spájajú Vladivostok s hlavnými prístavmi Južnej Kórey. Miestni obyvatelia tvrdia, že počet juhokórejských turistov v posledných rokoch prudko stúpol.
„Severokórejčania prichádzajú zriedkavo. Možno dvakrát alebo trikrát do roka,“ hovorí Nina Guminjuková, manažérka obchodu so suvenírmi. Uisťuje, že návštevníci z Pchjongjangu sú súčasťou oficiálnych delegácií.
Na hlavnej pešej zóne vo Vladivostoku je veľa obchodov zameraných na kórejskú kozmetiku alebo kórejské jedlo. Plagáty vychvaľujúce slávne ruské bábiky Matriošky sa snažia prilákať turistov v čínštine, japončine alebo kórejčine.
„Kórejci väčšinou kupujú pivo,“ hovorí tridsaťosemročná predavačka Svetlana Lučšinová za pultom obchodu s kórejskými sušienkami a ruskými čokoládami. „Kórejci, Číňania, Vietnamci prichádzajú vo vlnách,“ hovorí s úsmevom.
Jej manžel bol jedným z vodičov, ktorých najali, aby odvážali delegácie na ostrov Russkij pri Vladivostoku, kde sa konal summit.
„Je pozoruhodné, že sa takí dôležití ľudia schádzajú vo Vladivostoku,“ povedala Svetlana a dodala, že pozorne sledovala vývoj týchto rokovaní.
Príchod Kim Čong-una do Vladivostoku pri jeho prvej oficiálnej ceste do Ruska prilákal mnoho juhokórejských turistov na vlakovú stanicu. Lee Ye Won zo Soulu vyhlásil, že severokórejský vodca je „nebezpečný človek“.
Iní sa stavali ku Kimovmu príchodu úplne ľahostajne. Tridsaťdvaročná účtovníčka Jiehuyn, ktorá pózovala s mladou dcérou pred starou sovietskou sochou, vedela o Kimovej prítomnosti. Tvrdila ale, že nevie, prečo sem prišiel.
Relatívna ľahostajnosť juhokórejských turistov kontrastovala s nadšením Rusov. Príkladom môže byť päťdesiatjedenročná účtovníčka Jelena, ktorá ukazovala vo svojom smartfóne zábery severokórejskej kolóny, ktoré zachytila na hlavnej ulici, zatiaľ čo severokórejskí novinári usilovne nakrúcali z okien svojich áut ulice Vladivostoku. „Musíme byť priateľmi, žiť v mieri, a nie bojovať. Sú to naši najbližší susedia,“ vyhlásila.