Slávna Eiffelova veža, ktorú pre verejnosť otvorili 6. mája 1889 to pritom na začiatku nemala vôbec jednoduché. Pôvodne totiž mala stáť v Barcelone, kde ju ale odmietli a nepáčila sa ani Parížanom.
Veža patrí k najnavštevovanejším pamiatkam sveta, ročne si ju prehliadne približne sedem miliónov turistov. Každý deň vystúpi na vyhliadku vo veži v priemere 15.000 až 20.000 ľudí.
A je tiež zrejme najviac napodobňovanou pamiatkou, po svete existuje nespočetné množstvo jej replík, viac či menej známych. Medzi nimi je aj pražská Petřínska rozhľadňa, ktorá je päťkrát nižšia.
Naopak, jednou z mála kópií, ktorá parížsky originál prevyšuje, je tokijská „Eiffelovka“, dosahujúca výšku 333 metrov.
Eiffelovka aj Socha slobody
Dielo sa zrodilo v hlave architekta Gustava Eiffela (ktorý je aj autorom newyorskej Sochy slobody) a postavili ho na počesť 100. výročia Veľkej francúzskej revolúcie a pri príležitosti Svetovej výstavy 1889.
Foto: SHUTTERSTOCK
Veža pripomína svojím tvarom písmeno A, vyrástla na Marsovom poli na ľavom brehu rieky Seiny a predstavovala radikálny rozchod s nízkymi stavbami z kameňa a tehál, do tej doby pre Paríž charakteristickými.
Pôvodne pritom Eiffelovka mala stať v španielskej Barcelone, ale tamojšie vedenie mesta projekt odmietlo. Zdal sa mu byť príliš nákladný a tiež nevkusný. Až potom Eiffel ponúkol svoj návrh veže Parížu.
S montážou kovovej konštrukcie založenej na štyroch mohutných základových blokoch sa začalo 1. júla 1887.
Maupassant aj Zola boli proti
O gigantickosti diela svedčia čísla – ešte pred začatím stavby musela päťdesiatka inžinierov a kresličov vypracovať 5300 konštrukčných výkresov, podľa ktorých potom viac než stovka robotníkov pripravila v dielňach asi 18.000 prefabrikovaných dielov.
Slávnostné otvorenie veže sprevádzalo 21 sálv z dela. Eiffelovka vtedy plnila účel vstupnej brány na veľtrhy, ktoré sa končili 15. mája toho istého roku.
V prvom týždni ešte neboli v prevádzke výťahy. Aj napriek tomu Eiffelovu vežu navštívilo v tomto období 28.922 ľudí, ktorí vyšliapali po schodoch až do tretieho poschodia.
Za prvý rok prevádzky ju navštívili dva milióny ľudí, vstupné vtedy bolo päť frankov.
Obyvatelia Paríža túto netradičnú stavbu spočiatku nemali príliš v láske, najviac im vadil jej tvar a veľkosť.
Medzi kritikov veže patrili aj známe osobnosti ako spisovatelia Guy de Maupassant, Émile Zola alebo Alexander Dumas mladší.
Primát najvyššej stavby sveta si veža, ktorá stojí v nadmorskej výške 33 metrov, udržala až do roku 1929, keď v New Yorku dokončili mrakodrap Chrysler Building dosahujúci výšku 318 metrov. V tej dobe merala Eiffelovka 300,65 metra.
Takmer ju zbúrali!
V roku 1909 ju mali zbúrať z dôvodu prekročenej koncesie. Začiatkom 20. storočia sa ale začala objavovať na obrazoch a začali ju oslavovať aj básnici.
Foto: SITA/AP, Thibault Camus
Medzitým získala svoj význam ako meteorologická stanica, preto ju nakoniec zachovali. Neskôr sa stala aj centrom letovej prevádzky a rozhlasového a televízneho vysielania.
Veža má tri plošiny, prvá je vo výške 57 metrov (345 schodov), druhá vo výške 115 metrov (359 schodov) a tretia vo výške 274 metrov, dostupná len výťahom.
Tromi nohami stavby jazdia lanovky do prvého a druhého poschodia, v štvrtej nohe sú schodiská pre peších.
Z druhého poschodia ďalej vedú výťahy do tretieho poschodia (výťahy tu postavili v roku 1899, teda desať rokov po otvorení veže).
Pred piatimi rokmi dostalo zrekonštruované prvé poschodie veže presklené vyhliadky. Od minulého roka chráni návštevníkov pred prípadným teroristickým útokom čiastočne sklenený a nepriestrelný plot.
Pri optimálnej viditeľnosti možno z vrcholu dohliadnuť až do vzdialenosti 67 kilometrov a na veži pracuje vyše 500 ľudí. Návštevníci sa môžu občerstviť v dvoch tunajších reštauráciách – v luxusnejšej Jules Verne vedenej slávnym šéfkuchárom Alainom Ducassom a v Altitude 95 pre „obyčajných“ turistov.