Po desaťročia boli brehy riečky Vezelky, ktorá cez Belgorod preteká, opustené. „Prístup k vode bol náročný. Miestami tu bolo bahno,“ hovorí tridsaťročný architekt Jezi Stankevic, autor premeny brehov v tomto meste so 400.000 obyvateľmi, ktoré leží 600 kilometrov južne od Moskvy.
V roku 2017 zverili ruské úrady prestížnej stavebnej agentúre Strelka KB prestavbu 40 miest v krajine, kde žije celkovo okolo 28 miliónov ľudí. Podľa agentúry ide o najväčší projekt urbanistickej obnovy v postsovietskom Rusku.
V Belgorode tvorí elegantný drevený amfiteáter prechod k vode, vysvetľuje Stankevic. Plávajúce nábrežie skryté medzi trsmi rákosia sa stalo obľúbeným miestom stretávania mládeže. Dnes sa dá prechádzať niekoľko kilometrov pozdĺž Vezelky, kde sa objavili priestory pre šport a parky pre psov.
A to všetko je len začiatok: nakoniec sa tu má vybudovať asi 20 kilometrov peších a cyklistických trás. Strelka KB realizovala strednú časť a zvyšok konzultovala s miestnymi úradmi a architektmi.
Naozaj pekné, nezvyklé
Už teraz panujú pochybnosti o budúcej pravidelnej údržbe týchto miest, ale od chvíle, čo ju v novembri 2017 sprístupnili, sa teší obľube ako u študentov blízkej univerzity, tak medzi mladými mamičkami s ich ratolesťami.
„Je to tu naozaj pekné, nezvyklé. Sme v centre mesta, ale nepočujeme rámus premávky. Dokonca by som povedala, že je to upokojujúce,“ raduje sa tridsaťosemročná Jelena, ktorá sa vystavuje posledným lúčom jarného slnka.
Kým takáto úprava nábreží je v Európe obvyklá, v ruskom provinčnom meste je to takmer výnimka. Mnohé mestá začali po páde ZSSR upadať, keď sa zatvárali podniky a vzdelaná časť obyvateľov odchádzala. Miestne úrady, pripravené takto o daňové príjmy, nemali prostriedky na obnovu.
Kvalita života nie je pre Rusov jasným pojmom
Od roku 2010 vynaložila ruská vláda miliardy rubľov na modernizáciu ruských miest a v roku 2017 spustili federálny program renovácie verejných priestorov, na ktorý sa vyčlenilo v prepočte takmer 570 miliónov eur.
Vlani v marci nariadil Vladimír Putin ruskej vláde, aby zdvojnásobila štátne výdavky na vytvorenie príjemného mestského prostredia.
To je v Rusku úplne nové. Kvalita života totiž nie je pre Rusov príliš jasným pojmom, hovorí Darja Paramonová zo Strelky. Ruské mestá, ktoré sa prevažne rozvíjali za sovietskej éry, neboli podľa nej budované tak, aby vyhovovali potrebám obyvateľov, ale produktivite.
„Dnes hovoríme, že záleží na ľudskosti,“ zdôrazňuje Paramonová. Svedčí o tom jeden zo základných bodov programu: obyvateľov na verejných schôdzach alebo cez internet žiadajú, aby sa k projektom vyjadrili.
Vzor v Moskve
Darja Paramonová neskrýva, že existencia tohto projektu veľa vďačí za úspech iného programu obnovy mesta, ktorý počas troch rokov (2015–2018) zmenil vzhľad Moskvy pred svetovým majstrovstvami vo futbale.
Program bol kontroverzný kvôli nákladnosti a obvineniam z korupcie, ale Moskovčania za tieto zmeny hlasovali a rýchlo zabudli na tri roky gigantických prác, ktoré narušili ich život.
Na obnovu verejných priestranstiev sa chystajú aj ďalšie mestá, ako Jekaterinburg, Vladivostok, Groznyj alebo Novosibirsk.
„Dnes sa všetky mestá usilujú o to, aby si udržali svoj ľudský kapitál, a snažia sa vytvoriť životné podmienky, ktoré zabránia obyvateľom odchádzať do Moskvy či inam. My to musíme robiť aj tak,“ hovorí námestník miestneho gubernátora Jevgenij Glagoljev, ktorý má na starosti urbanistiku.