V chráme Kodaidži, v bývalej japonskej metropole Kjóto, sú doteraz stále kňazi, ktorí s nevôľou zazerajú na svojho nového spojenca vytvoreného z káblov a silikónu.
Robot bol obzvlášť prispôsobený budhizmu a mal by sa vyvíjať v závislosti od technického pokroku a obohacovať sa o získané skúsenosti.
„Budhizmus nie je viera v jedného boha, znamená pokračovať v Budhovej ceste a nezáleží na tom, či je reprezentovaný strojom, kusom železa alebo stromom,“ hovorí jeden z kňazov Tenšo Goto.
Robot je veľký ako dospelý človek, v jeho lebke vidieť elektroniku. Tvár má v ľavom oku miniatúrnu kameru, jeho ruky a ramená zo silikónu imitujú ľudskú kožu. Umiestnený je v špeciálne vyhradenej miestnosti.
Na stene sa premietajú anglické a čínske preklady sútier, ktoré prednáša, ale aj obrazy prírody alebo zhromaždenie ľudí.
Robot sa zrodil zo spoločného projektu tohto zenového chrámu prekypujúceho históriou a známeho konštruktéra robotov Hiroši Išigurea z Osackej univerzity. Pôsobiť začal tento rok.
„Pre niektorých ľudí môže byť ťažké komunikovať s trochu staromódnymi kňazmi ako som ja a dúfam, že robot dokáže tento nedostatok napraviť,“ usudzuje kňaz Goto v narážke na mladú generáciu.
Osacká univerzita si napokon urobila prieskum: zatiaľ čo časť ľudí hovorila, že voči robotovi v chráme cíti vrelosť, akú by voči akémukoľvek inému stroju nepociťovala, iní naopak vyhlasovali, že im je nepríjemné jeho príliš umelé vyjadrovanie. A niektorí obvinili chrám Kodaidži z čarodejníctva.
„Robot najviac uvádzal do rozpakov ľudí zo Západu, zatiaľ čo reakcie Japoncov boli väčšinou pozitívne. Japonci nemajú voči robotom predsudky. Vyrástli sme na kreslených seriáloch, kde sú roboty našimi priateľmi, ľudia zo Západu rozmýšľajú inak,“ hovorí Goto.
„Cieľom budhizmu je uľahčiť v utrpení. Moderná spoločnosť prináša nové podoby stresu, ale cieľ sa za viac ako 2000 rokov nijako nezmenil,“ dodáva kňaz.
„Veľký rozdiel medzi mníchom a robotom spočíva v tom, že my všetci umrieme, zatiaľ čo on bude stretávať veľa ľudí a zhromažďovať obrovské množstvo informácií, vďaka ktorým sa bude do nekonečna vyvíjať,“ uzatvára Tenšo Goto.