V palestínskom parlamente nikto nevyberá poštu už 12 rokov

Rozbité dvere, zaprášený nábytok a pošta, ktorú nikto nečítal vyše desať rokov. Tak teraz vyzerá budova Palestínskej legislatívnej rady (PLC), teda palestínskeho parlamentu. Naposledy sa tu poslanci zišli pred viac ako desiatimi rokmi. Obnovu jeho činnosti aj zorganizovanie nových volieb komplikuje rivalita dvoch hlavných politických strán - Fatahu a Hamasu, píše agentúra AFP.

18.01.2020 07:00
debata

Posledné voľby sa konali v roku 2006 a nečakane v nich zvíťazil Hamas. Už dlho sa hovorí o nových voľbách, parlament ale stále pripomína miesto duchov.

Na parkovisku pre stovky automobilov ich dopoludnia stojí pár desiatok. Hlavný vchod je zatvorený a stráži ho jediný policajt. Dovnútra sa dá vojsť zadnými, napoly rozbitými dverami.

Sedadlá hlavnej zasadacej miestnosti pokrýva prach, do schránok poštár stále ukladá poštu pre poslancov, ale niektoré sú preplnené na prasknutie, pretože ju nikto už roky nevyzdvihol.

Budovu otvorili v roku 2004, za palestínskeho protiizraelského povstania a v čase, keď Izrael nepovoľoval vtedajšiemu palestínskemu vodcovi Jásirpvi Arafatovi opúšťať jeho neďaleké sídlo v Ramalláhu.

O dva roky neskôr sa konali voľby a rok po nich sa Hamas, po víťaznom bratovražednom boji proti Fatahu, ujal vlády nad jedným z palestínskych území, Pásmom Gazy. V atmosfére otvoreného nepriateľstva medzi poslancami sa rokovanie parlamentu prerušilo.

Väčšina poslancov prestala do svojich úradov dochádzať, aj keď dodnes poberajú plat, ktorý je asi 3000 dolárov (2 700 eur) mesačne. Jeden zo zamestnancov PLC Raša Kavás povedal, že hoci 120 poslancov stále dostáva plat, nemajú pre koho pracovať.

Parlament dodnes plní niektoré zo svojich oficiálnych funkcií, ku ktorým patrí koordinácia práce s parlamentmi iných krajín. Niekedy sa konajú rokovania za okrúhlym stolom a občas aj študentské návštevy.

„Po zastavení práce parlamentu v roku 2007 pracujeme prostredníctvom výborov, ale v nepravidelnom rytme,“ povedal Ahmad abú Dajja, ktorý organizuje prácu výborov.

Ďalší zo zamestnancov priznáva, že najčastejšie sa v parlamente nedeje vôbec nič. Pracovná doba stanovená pôvodne na 08:00 až 15:00, je teraz „prispôsobivá“. „Sme radi, keď sa niečo deje, máme potom dojem, že sa znovu pracuje,“ priznáva Kavás.

Od posledného parlamentného rokovania vládne Arafatov nástupca Mahmúd Abbás s pomocou dekrétov. Vydáva zákony, ktoré ale nemajú vplyv na Pásmo Gazy. „Je to vratký politický poriadok. V legislatívnom systéme sú od roku 2006 medzery, čo výkonnej moci umožňuje naplno kontrolovať legislatívny a dokonca aj právny systém,“ tvrdí Arif Džafál, riaditeľ organizácie, ktorá sa zaoberá pozorovaním stavu demokracie a volieb v arabskom svete.

Abbás koncom roka 2018 povedal, že je pripravený parlament rozpustiť a vypísať nové voľby. Jeho zámer ale komplikujú spory medzi Fatahom a Hamasom, teda medzi Západným brehom a Pásmom Gazy. A okrem toho aj status východného Jeruzalema.

Hamas Abbása niekoľkokrát vyzval, aby určil dátum volieb, avšak Abbás má podmienku: Izrael musí zaručiť, že hlasovať budú môcť aj Palestínčania z východného Jeruzalema. Izrael túto časť mesta obsadil počas vojny v roku 1967 a neskôr anektoval, čo väčšina krajín neuznáva. Bez dohody s Izraelom nie je možné zaručiť Palestínčanom z východného Jeruzalema účasť vo voľbách.

Tí, ktorí v parlamente ešte pracujú, dúfajú, že sa tentoraz podarí obnoviť zmysel jeho existencie a patovú situáciu vyriešiť. „Vidíme, že politická vôľa zorganizovať voľby a obnoviť prácu zákonodarnej rady je silnejšia ako kedykoľvek predtým,“ povedal abú Dajja.

debata chyba
Viac na túto tému: #Palestína #parlament #Ramalláh