Doposiaľ tieto lákavé ponuky prichádzali len od dedín, zväčša odľahlých, ktorých ulice sa vyľudňovali a oni sa usilovali pritiahnuť „čerstvú krv“.
Po prvý raz sa do klubu zapojilo už aj mesto – prímorské juhotalianske Taranto, píše Cnn.com.
Takmer 200-tisícové mesto nájdete na samom spodku apeninskej čižmy, je to prístav na pobreží Apúlie.
V posledných rokoch však aj tu zaznamenali pokles populácie, a tak sa radnica rozhodla zvrátiť nepriaznivý osud.
Nápad však prišiel práve v čase, keď krajinu na Apeninskom ostrove postihla najhoršia katastrofa od čias vojny.
Taranto sa chystalo ponúknuť záujemcom o presťahovanie mestské budovy v samom centre za lákavú cenu 1 euro.
Aj tu bol plán, že sa kupujúci budú musieť zaviazať k renovácii nehnuteľností, čo by pravdepodobne stálo tisíce eur. Pri obnove by podobne ako v ostatných dedinách, ktoré svoje budovy predávali už skôr, navyše museli zohľadniť architektonický štýl a estetiku okolitých stavieb.
Do ponuky sa v prvom kole predaja malo dostať 15 budov, ktoré boli pripravené na okamžité prevzatie novými majiteľmi.
Podľa vedenia mesta dokonca už evidovali nadšených záujemcov z Južnej aj Severnej Ameriky a celej Európy. Po vypuknutí pandémie koronavírusu to však vyzerá tak, že z obchodu, minimálne v blízkej dobe, nič nebude.
Radnica už skôr uviedla, že jej cieľom bolo priviesť 25 000 obyvateľov do città vecchia (starého mesta), ktoré malo v 19. storočí asi 40 000 obyvateľov, no dnes ich tu žije menej ako 3 000, informoval Thelocal.it.
Nie každý si však už aj pred pandémiou myslel, že ponuka domu v starom meste Taranta je „terno“. Il Corriere della Sera opísala tamojšie centrum ako „súbor úzkych uličiek s nebezpečnými domami.“
Mnoho ľudí údajne opustilo oblasť práve kvôli zlému stavu ulíc a budov, najmä po roku 1975, keď sa jeden dom v historickom centre zrútil a zabil celú rodinu.
Krásna aj chudobná
Južná oblasť Talianska, Apúlia, je preslávená svojimi kulinárskymi špecialitami, architektúrou a dramatickými pobrežnými mestami, aj celoročne príjemným počasím, ale oblasť bola vždy omnoho chudobnejšia ako napríklad turistický magnet Toskánsko.
Najvýraznejšou budovou Taranta je Castello Aragonese, impozantné opevnenie z 15. storočia.
Za pozornosť tiež stojí Svätyňa Poseidona zo 6. storočia pred Kristom, ktorá poskytuje zaujímavý pohľad na niekdajší život Taranta ako starovekej gréckej kolónie.
Taranto je však známe tiež svojimi veľkými oceliarňami, ktoré sa dostali do neblahej pozornosti kvôli znečisťujúcim emisiám, a kontroverznému boju o budúcnosť elektrárne – ktorá ak by sa uzavrela, pravdepodobne by to malo veľmi zlý vplyv na ekonomiku celej oblasti.
Mesto sa dlhodobo chcelo svojej povesti spojenej s oceliarňami zbaviť. Talianska vláda mu preto nedávno udelila grant 90 miliónov eur na obnovu historického centra ako aj na rekonštrukciu pobrežia.