Strach zo strachu: Ľudia s úzkosťami majú väčšiu hrôzu z karantény ako z COVID-19

29.04.2020 07:00

Florencia má úzkosti pri pomyslení na svoj vlastný strach. Táto Uruguajka sa stresuje z toho, že v prípade vyhlásenia zákazu vychádzania sa ocitne sama. Okrem koronavírusu totiž Uruguaj trápi ďalší problém: epidémia depresie, píše agentúra AFP.

„Teraz situáciu zvládam, pretože môžem ďalej robiť početné rutinné veci. Mám ale veľký strach, že sa ocitnem sama so sebou,“ vysvetľuje dvadsaťšesťročná uruguajská novinárka, ktorá zatiaľ chodí v Montevideu denne do práce.

„My, ľudia s úzkosťami, potrebujeme svoje rituály, aby sme príliš nepremýšľali,“ dodáva mladá žena, ktorá sa viac obáva toho, že bude musieť pracovať z domova, než že sa nakazí chorobou COVID-19.

Síce žije so svojím priateľom, ale to podľa nej nie je to isté, ako keď má kontakty s ďalšími ľuďmi. „Teraz mám strach z vlastného strachu,“ hovorí.

Vláda medzitým rozšírila reštriktívne opatrenia: zavrela školy, odporučila prácu z domova, zakázala kultúrne a športové podujatia a zoskupovanie osôb na verejnosti. Zákaz vychádzania však zatiaľ nevydala, hoci tak urobili početné krajiny Latinskej Ameriky.

Počet samovrážd jeden z najvyšších

Takéto opatrenie, ktoré požadujú lekári, by mohlo mať ťažké psychické dopady na obyvateľov v krajine, ktorá už dlho prežíva epidémiu depresií a úzkostných stavov, uvádza psychiater Pedro Bustelo, predseda Nadácie Cazabajones, ktorá sa zameriava na tento typ ochorenia.

Presné čísla o počte úzkostných porúch v malej juhoamerickej krajine s 3,5 miliónmi obyvateľov nie sú, ale štatistika je veľavravná: v Uruguaji je počet samovrážd jeden z najvyšších v regióne (18,4 na 100.000 obyva­teľov), oveľa viac než je celosvetový priemer – 10,6 na 100.000 obyvateľov.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) registrujú viac samovrážd len Surinam a Guyana. V Latinskej Amerike v priemere spácha samovraždu 9,8 osoby na 100.000 obyvateľov.

Podľa uruguajského ministerstva vnútra v minulom roku prekonali všetky rekordy: zabilo sa 705 ľudí. „Uruguajcovi skôr hrozí, že spácha samovraždu, než že sa stane obeťou násilného činu alebo autonehody,“ zdôrazňuje Pedro Bustelo.

Podľa správy, ktorú vo februári zverejnila vláda spoločne s Panamerickou zdravotníckou organizáciou, patria k hlavným faktorom predovšetkým depresie, potom alkoholizmus, schizofrénia a úzkosti.

Ďalším faktorom je konzumácia psychotropných látok. Uruguaj sa vyznačuje vysokou spotrebou týchto liekov, uvádza sa v správe.

V lekárni Nadácie Cazabajones, ktorá sleduje asi 15.000 pacientov postihnutých duševnými chorobami, prudko vzrástol dopyt po antidepresívach a ďalších liekoch ovplyvňujúcich psychiku od 13. marca, keď sa tu koronavírus objavil, hovorí Pedro Bustelo.

Nesledujte informácie o koronavíruse

Lekár zdôrazňuje, ako karanténa a sociálna izolácia prehlbujú rizikové faktory a môžu depresie zhoršiť. Odporúča svojim pacientom, aby zostávali v kontakte so svojím okolím prostredníctvom telefónu alebo videa, a radí im, aby príliš nesledovali informácie o koronavíruse.

„Všetci sme zahltení informáciami a tí najzraniteľnejší sú psychiatrickí pacienti,“ hovorí Vicente Pardo, bývalý prezident Uruguajskej psychiatrickej spoločnosti.

Rovnako, ako jeho kolega, konštatuje, že ho v posledných týždňoch žiadalo o konzultáciu na diaľku oveľa viac ľudí.

Syndikát uruguajských psychológov teraz ponúka konzultácie cez internet pre osoby, ktoré potrebujú podporu alebo rady, a pomoc pre tých, ktorí sa ocitli v sociálnej izolácii či majú úzkostné stavy či stres.

Florencia zatiaľ ďalej chodí k svojmu psychiatrovi. „Je to pre rovnováhu v mojom živote kľúčové,“ hovorí. Dodáva, že zatiaľ neprehĺta viac liekov, ale že má doma rezervu pre každý prípad.

#Uruguaj #strach #koronavírus #depresie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku