„Teraz situáciu zvládam, pretože môžem ďalej robiť početné rutinné veci. Mám ale veľký strach, že sa ocitnem sama so sebou,“ vysvetľuje dvadsaťšesťročná uruguajská novinárka, ktorá zatiaľ chodí v Montevideu denne do práce.
„My, ľudia s úzkosťami, potrebujeme svoje rituály, aby sme príliš nepremýšľali,“ dodáva mladá žena, ktorá sa viac obáva toho, že bude musieť pracovať z domova, než že sa nakazí chorobou COVID-19.
Síce žije so svojím priateľom, ale to podľa nej nie je to isté, ako keď má kontakty s ďalšími ľuďmi. „Teraz mám strach z vlastného strachu,“ hovorí.
Vláda medzitým rozšírila reštriktívne opatrenia: zavrela školy, odporučila prácu z domova, zakázala kultúrne a športové podujatia a zoskupovanie osôb na verejnosti. Zákaz vychádzania však zatiaľ nevydala, hoci tak urobili početné krajiny Latinskej Ameriky.
Počet samovrážd jeden z najvyšších
Takéto opatrenie, ktoré požadujú lekári, by mohlo mať ťažké psychické dopady na obyvateľov v krajine, ktorá už dlho prežíva epidémiu depresií a úzkostných stavov, uvádza psychiater Pedro Bustelo, predseda Nadácie Cazabajones, ktorá sa zameriava na tento typ ochorenia.
Presné čísla o počte úzkostných porúch v malej juhoamerickej krajine s 3,5 miliónmi obyvateľov nie sú, ale štatistika je veľavravná: v Uruguaji je počet samovrážd jeden z najvyšších v regióne (18,4 na 100.000 obyvateľov), oveľa viac než je celosvetový priemer – 10,6 na 100.000 obyvateľov.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) registrujú viac samovrážd len Surinam a Guyana. V Latinskej Amerike v priemere spácha samovraždu 9,8 osoby na 100.000 obyvateľov.
Podľa uruguajského ministerstva vnútra v minulom roku prekonali všetky rekordy: zabilo sa 705 ľudí. „Uruguajcovi skôr hrozí, že spácha samovraždu, než že sa stane obeťou násilného činu alebo autonehody,“ zdôrazňuje Pedro Bustelo.
Podľa správy, ktorú vo februári zverejnila vláda spoločne s Panamerickou zdravotníckou organizáciou, patria k hlavným faktorom predovšetkým depresie, potom alkoholizmus, schizofrénia a úzkosti.
Ďalším faktorom je konzumácia psychotropných látok. Uruguaj sa vyznačuje vysokou spotrebou týchto liekov, uvádza sa v správe.
V lekárni Nadácie Cazabajones, ktorá sleduje asi 15.000 pacientov postihnutých duševnými chorobami, prudko vzrástol dopyt po antidepresívach a ďalších liekoch ovplyvňujúcich psychiku od 13. marca, keď sa tu koronavírus objavil, hovorí Pedro Bustelo.
Nesledujte informácie o koronavíruse
Lekár zdôrazňuje, ako karanténa a sociálna izolácia prehlbujú rizikové faktory a môžu depresie zhoršiť. Odporúča svojim pacientom, aby zostávali v kontakte so svojím okolím prostredníctvom telefónu alebo videa, a radí im, aby príliš nesledovali informácie o koronavíruse.
„Všetci sme zahltení informáciami a tí najzraniteľnejší sú psychiatrickí pacienti,“ hovorí Vicente Pardo, bývalý prezident Uruguajskej psychiatrickej spoločnosti.
Rovnako, ako jeho kolega, konštatuje, že ho v posledných týždňoch žiadalo o konzultáciu na diaľku oveľa viac ľudí.
Syndikát uruguajských psychológov teraz ponúka konzultácie cez internet pre osoby, ktoré potrebujú podporu alebo rady, a pomoc pre tých, ktorí sa ocitli v sociálnej izolácii či majú úzkostné stavy či stres.
Florencia zatiaľ ďalej chodí k svojmu psychiatrovi. „Je to pre rovnováhu v mojom živote kľúčové,“ hovorí. Dodáva, že zatiaľ neprehĺta viac liekov, ale že má doma rezervu pre každý prípad.