Hradnú panorámu podobnú tej bratislavskej len tak ľahko nenájdete. Kým sa nevyberiete do Saumuru na slávnej rieke Loire, kde majú podobnú stavbu. Dokonca je zaradená medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO.
Z Paríža sa tam dostanete vlakom za dve hodiny. Železničná stanica je na pravom brehu Loiry, akoby tá bratislavská bola niekde v Petržalke.
Prejdete mostom cez zastavaný ostrov, až potom sa pred vami otvorí akoby dôverne známy obraz: široká rieka, staré mesto, nad ním na vŕšku hrad, napravo štíhla veža gotického chrámu, v tomto prípade však zasväteného Petrovi, nie Martinovi.
Až keď sa priblížite, zbadáte rozdiely. Saumurský zámok je menší než Bratislavský hrad, okrem štyroch rožných veží má i niekoľko drobnejších vežičiek a arkierov, jedno krídlo mu chýba. Keď sa vo Francúzsku stredoveké pevnosti menili na šľachtické sídla, jeden blok prosto strhli, aby mali viac svetla a slnka.
Aj história saumurskej stavby siaha do 10. storočia. Renesančnú pečať mu vtlačili grófi z rodu Anjou, ktorí sa často volali Karol a Ľudovít, rovnako ako ich príbuzní z neapolskej vetvy – uhorskí králi Karol Róbert a Ľudovít Veľký (zomrel roku 1382 vo svojej kúrii v Trnave).
Neskôr zámok prešiel pod štát a Napoleon I. v ňom zriadil väznicu. Mesto preslávila Národná jazdecká škola, tamojší kadeti kavalérie sa roku 1940 hrdinsky postavili nacistom.
Aj na sklonku vojny sa tu odohrali urputné boje. Saumurčania si však mesto opravili, vrátane nábrežia.
Na zámku dnes sídli múzeum koní a mestské múzeum so štyrmi tapisériami znázorňujúcimi biblický príbeh Abraháma a Lóta. Pripomínajú bratislavské gobelíny, my ich však máme o dva viac.
Mesto Saumur leží uprostred známych vinárskych oblastí. Najslávnejšou rodáčkou z malebného, 27-tisícového mestečka bola módna tvorkyňa Coco Chanel.
Foto: Martin Krno, Pravda
Ďalšiu „kópiu“ bratislavskej panorámy možno nájsť v hlavnom meste španielskej provincie Castilla la Mancha, v 87-tisícovom Tolede. Od Madridu ho delí iba 70 kilometrov.
Stredoveké brány, hradby, gotické kostoly s dominantnou vežou nádhernej Katedrály Panny Márie a ďalšie budovy sú tiež na zozname UNESCO. Samozrejme aj Alcazar (z arabského slova pevnosť) svätého Servanda.
Má obdĺžnikový tvar a štyri valcovité veže. V pevnosti kedysi bývali templári, neskôr ju prebudovali na kráľovskú rezidenciu, až sa stala vojenskou akadémiou. Teraz je tam obrovské vojenské múzeum.
Hrad a celé staré mesto leží na strmej skale, ktorú vymodelovala rieka Tajo. Starí Rimania tu po sebe nechali dosiaľ funkčný kamenný most.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Koncom 5. storočia mesto dobyli germánske kmene, ktoré počas sťahovania národov prechádzali aj cez naše územie, a založili tu Vizigótske kráľovstvo.
Po príchode Maurov sa Toledo stalo významným strediskom troch kultúr: kresťanskej, moslimskej a židovskej.
Na konci 15. storočia však manželský kráľovský pár Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky nechali definitívne z Pyrenejského polostrova vyhnať všetkých Arabov a Židov.
V Tolede sa zachovalo viacero synagóg i maurských stavieb. Istý čas bolo Toledo hlavným mestom zjednoteného Španielska a doteraz sa považuje za jedno z najkrajších sídiel v krajine.