Nehľadiac na dopad na druhú najväčšiu ekonomiku Južnej Ameriky, ktorá bola už pred pandémiou vo vlečúcej sa recesii. Vzhľadom na rekordný nárast nakazených v posledných dňoch, najmä v Buenos Aires, je koniec karantény podľa BBC v nedohľadne, hoci zatiaľ je v časti krajiny predĺžená do konca augusta.
Napríklad ministerstvo dopravy už však avizovalo, že obnovenie pravidelnej leteckej dopravy, pozastavené od marca a plánované na 1. septembra, odkladá na „termín niekedy počas dvoch mesiacov“.
Tiež ministerstvo školstva sa vyjadruje nejasne ohľadom prezenčnej výučby v novom školskom roku, ktorý sa zvyčajne začína v tejto krajine na prelome februára a marca. V terajšom školskom roku, ktorý sa skončí v polovici decembra, sa argentínske deti učia stále z domova.
Karanténa už neexistuje?
Národnú karanténu vyhlásila argentínska vláda 20. marca. V častiach krajiny ju začiatkom júna zmenili na „preventívne povinný sociálny dištanc“, ale v niektorých regiónoch ju tento mesiac opäť sprísnili.
V metropolitnej oblasti Buenos Aires, v ktorej žije asi 15 zo 45 miliónov obyvateľov krajiny, však platí karanténa už päť mesiacov.
Existuje síce množstvo výnimiek pre rôzne sektory, najmä tie, ktoré sú potrebné pre chod ekonomiky, ale aj pre niektoré ďalšie, ako napríklad donášku potravín a liekov do domu či prevádzku práčovní.
V metropole už čiastočne fungujú napríklad aj reštaurácie, ich zákazníci však stále nesmú vojsť dovnútra, na mnohých miestach v záhradkách nesmú byť ani stoly a obmedzená je aj otváracia doba.
Avšak mnohí Argentínčania už karanténu nedodržiavajú, čo prinútilo prezidenta Alberta Fernándeza k paradoxným vyjadreniam. Keď 14. augusta oznamoval predĺženie karanténnych opatrení do 30. augusta, vyhlásil tiež: „karanténa už neexistuje“.
„Pre neho možno karanténa neexistuje, ale existuje pre tisíce pracovníkov v gastronómii, pre umelcov či inštalatérov,“ vyhlásila pred týždňom na protivládnej demonštrácii exministerka bezpečnosti Patricia Bullrichová, ktorá síce ako väčšina ostatných na masovej manifestácii mala rúško, bezpečnú vzdialenosť však rovnako ako iní demonštranti nedodržiavala.
Skryté hrozby
Karanténne obmedzenia ešte viac prehĺbili ekonomickú krízu, s ktorou sa Argentína potýka už niekoľko rokov. Podľa argentínskej obchodnej komory skrachovalo od marca najmenej 42.000 malých a stredných podnikateľov.
Vplyv karantény však nie je len ekonomický. Podľa psychológa Facunda Manesa zvýšila pandémia až päťnásobne počet Argentínčanov, ktorí zápasia s depresiami.
Štúdia Inštitútu Gina Germaniho zas ukázala, že 45 percent opýtaných zvýšilo v predchádzajúcich mesiacoch konzumáciu alkoholu. Iní riešili stres prejedaním.
Podľa argentínskej spoločnosti pre výživu pribralo počas karantény šesť z 10 Argentínčanov, pritom v tejto krajine trpí nadváhou asi 60 percent obyvateľov, uviedol server BBC.
Najväčšie škody, ktoré karanténne obmedzenia spôsobili, zatiaľ nevidieť, myslí si spravodajkyňa BBC v Argentíne. Mnohí ľudia totiž nechodili k lekárovi a mohli tak zanedbať koronárne, neurologické či onkologické ochorenia.
Pritom dvoma najčastejšími príčinami úmrtí v Argentíne sú koronárne a kardiovaskulárne choroby, na ktoré tam ročne zomrie vyše 95.000 ľudí. A viac než 65.000 Argentínčanov ročne zomiera na rakovinu.
V súvislosti s koronavírusom SARS-CoV-2 zomrelo doteraz v Argentíne 7400 pacientov. Počet prípadov nákazy evidovaných od začiatku pandémie tam v pondelok prekročil hranicu 350.000, keď bol zaznamenaný rekordný denný nárast.