Napriek skutočnosti, že ekonomika upadla do recesie, poskytlo Maďarsko podnikom len obmedzenú podporu. Státisíce ľudí zostali bez práce a rady pred bistrom Bangovcov Kis Kulacs (pomenovanom po porcelánovej ploskačke na destiláty, patriacej k maďarskému folklóru) sa predlžovali na stovky metrov.
„Sme jedinou reštauráciou v centre Budapešti, ktorá poskytuje jedlo zadarmo,“ vysvetlila AFP tridsaťpäťročná Vivien, zatiaľ čo prekladala dymiace ragú z panvice do misiek s cestovinami, pripravenými na zabalenie.
„Tento rok sme sa počas Vianoc zriekli dovolenky u príbuzných. Nemohli sme spať, pretože sme vedeli, že ľudia nemajú čo jesť,“ uviedla.
Aby sa aspoň deti najedli
Manželský pár kúpil podnik pred dvoma rokmi a kým udrel koronavírus, usporiadaval v ňom tiež populárne malé koncerty. Teraz namiesto lovu zákazníkov a turistov zmenili zameranie.
„Videli sme sem prichádzať tak veľa rodín s deťmi, že som sľúbil, že im budeme aj naďalej pomáhať. Za každú cenu,“ zveril sa štyridsaťosemročný Norbert.
V dave je veľa ľudí, ktorí hovoria, že vinou pandémia prišli o prácu, ako napríklad Cecília Jakabová, tridsaťsedemročná slobodná matka troch detí, ktorá upratovala kancelárie, kým ju aj so 49 ďalšími kolegami a kolegyňami neprepustili.
„Už nedokážeme platiť účty, ale vďaka Norbimu a Vivi sa aspoň moje deti môžu dosýta najesť,“ podotkla.
Spoločnosť založená na práci?
Podľa oficiálnych štatistík počet nezamestnaných vzrástol len mierne. Miera nezamestnanosti sa v novembri pohybovala okolo 4,5 percenta. Vláda však poskytuje minimálnu podporu. Táto suma, obmedzená na 130 percent minimálnej mzdy, sa pohybuje v prepočte okolo 500 eur mesačne.
Ale po troch mesiacoch vyplácanie podpôr končí, čo je podľa európskych štandardov extrémne krátke obdobie.
„Nič už nedostávame, a tak preto tu končí toľko ľudí,“ potvrdzuje štyridsaťsedemročný kuchár András Mezo, ktorý trpezlivo čaká pred reštauráciou. Od marca je na dlažbe.
„Premiér Viktor Orbán vychvaľuje to, čo nazýva spoločnosťou založenou na práci, a stavia sa proti sociálnemu štátu vo všetkých podobách. Je presvedčený, že nikto by nemal dostávať príjem, ktorý nie je výsledkom práce, aj keď zamestnanci platia príspevky na sociálne poistenie,“ vysvetľuje ekonóm Zoltán Pogátsa.
„Nakoniec vláda vynaložila relatívne skromnú sumu (v prepočte asi 140 miliónov eur) na záchranu pracovných miest. Mohla ich zachrániť oveľa viac, keby zaviedla program podobný tomu, ktorý funguje v susednom Rakúsku,“ zdôraznil poznatok z nedávneho výskumu ekonomického ústavu GKI.
S výnimkou niekoľkých dotácií pre mzdy zamestnancov v cestovnom ruchu sa vládna podpora obmedzila na zmrazenie splátok úverov a daňových odvodov, ako aj na prestížne investície, ako je stavba nového atletického štadióna. Tie ale podľa GKI „nemajú nič spoločné s ochranou reálnej ekonomiky“.
Úrady nechcú priznať núdzu
„Pomáha nám len súkromný sektor, alebo jednotlivci,“ posťažoval sa Norbert Bango. Od orgánov, štátnych ani miestnych, nedostal žiadnu pomoc. Napriek tomu vo svojom podniku v posledných mesiacoch rozdal desiatky tisíc jedál.
Miestne radnice, z ktorých mnohé v minuloročných voľbách ovládla opozícia, sa sťažujú, že im štát odobral príjmy z daní, ktoré im dovoľovali podporovať sociálne programy, ako je potravinová pomoc v núdzi.
Ani vláda ani úrady vo štvrti, kde sa reštaurácia Bangovcov nachádza, neodpovedali AFP na zaslané otázky. „Úrady nechcú priznať núdzu, ktorá na mieste panuje,“ roztrpčene okomentoval situáciu štyridsaťštyriročný dobrovoľník Zoltán Swanda pomáhajúci v bistre Kis Kulacs.