Žiadne klobásky. V Nemecku kraľuje fastfoodom 15 000 stánkov s kebabmi

Keď pred päťdesiatimi rokmi, 2. marca 1971, začal turecký "gastarbeiter" Mahmut Aygün vo svojej berlínskej reštaurácii Hásir prvýkrát servírovať pita chlieb, ktorý plnil korenenými plátkami mäsa grilovaného na ražni, zapísal tak berlínsku štvrť Kreuzberg do histórie rýchleho občerstvenia. Jeho pokrm dostal meno döner kebab.

07.03.2021 07:00
debata
Jahňací kebab v pita chlebe. Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
Jahňací kebab v pita chlebe Jahňací kebab v pita chlebe. Ilustračné foto.

Tento termín vznikol z tureckého döner kebab, čo v doslovnom preklade znamená „točiť mäsom.“ Samotný pokrm v podobe marinovaného mäsa opečeného na ražni poznali Turci už v 19. storočí.

Aygünov geniálny nápad spočíval v tom, že toto tradičné turecké grilované jahňacie, ktoré sa podávalo na tanieri s ryžou, zabalil do pita chleba a umožnil tak zákazníkom, aby sa do neho zahryzli hneď pri stánku. Navyše pridal omáčku (sprvu jogurtovú), bez ktorej vraj Nemci nie sú schopní zjesť žiadne mäso.

Sláva döner kebabu sa začala rýchlo šíriť.

Počas ďalších dvadsiatich rokov sa tento pokrm vypracoval do pozície najpredávanejšieho nemeckého fastfoodu, keď za sebou nechal nielen slávny berlínsky curry wurst, ale aj americký burger.

V súčasnej dobe je kebab k dispozícii viacmenej v ktoromkoľvek nemeckom meste v akúkoľvek dennú či nočnú hodinu, pričom ekonómovia odhadujú, že v celom Nemecku funguje asi 15-tisíc kebabových fastfoodov, ktoré živia 50-tisíc ľudí a ktorých ročný obrat presahuje dve miliardy eur. V Nemecku sa predáva denne okolo 2,2 milióna dönerov.

Video
Slovo ćevap pochádza z tureckého kebab. Varí šéfkuchár Marcel Ihnačák

Pokrm, ktorý sa dnes bežne vyrába aj z teľacieho a kuracieho mäsa, medzitým dobyl ďalšie európske mestá. Hlad po dozlatista opečenom dönere živí celú sieť dodávateľov koreneného mäsa na špíz, ktoré bežne váži od 10 do 80 kilogramov. K pokrmu sa dnes okrem tradičnej jogurtovej pridáva aj bylinková, cesnaková či pálivá omáčka.

Mäso, ktoré sa pečie na zvislom špíze, sa na rozdiel napríklad od gréckeho gyrosu krája na veľmi tenké plátky. Napriek tomu, že sa podáva s čerstvou zeleninou, nie je döner žiadny zázrak zdravej stravy. Dietológovia mu vyčítajú najmä to, že je príliš slaný a tučný. Občas sa vynorí aj problém okolo dodržiavania hygienických noriem.

Otec döner kebabu Mahmut Aygün, ktorý do Nemecka prišiel len ako 16-ročný a ktorý zomrel v roku 2009 vo veku 87 rokov, na svojom originálnom nápade nezbohatol. Nedal si ho totiž patentovať.

Jeho vynález mu však zaručil nesmrteľnosť a dodnes „živí“ desaťtisíce ľudí – nielen nočných hladošov, ale aj mnoho ľudí tureckého pôvodu, ktorí by inak v Nemecku a ďalších európskych krajinách len ťažko zháňali prácu.

Vďaka Aygünovi sa dnes döner kebab predáva aj v jeho rodnej krajine – zahraniční turisti sa bez neho skrátka nedokázali obísť.

debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #fast food #kebab