Temným uliciam metropoly vládnu divoké psy a zločin. V tme sa začína druhá vojna

Civilisti v afganskom hlavnom meste žijú v neustálom strachu, že sa stanú obeťou cieleného útoku v rámci pokračujúcej vojny s radikálnym hnutím Taliban a ďalšími extrémistickými skupinami. Ale v noci sa tu vedie celkom iná vojna - so zločincami a svorkami túlavých psov v uliciach, napísal spravodajský server NYT.

01.05.2021 07:00
debata (9)

Majitelia obchodov v jednej z kábulských štvrtí o nich hovoria ako o tieňovej vláde. „Sú tu psy a ozbrojení zlodeji, ktorí robia ľuďom zo života peklo na zemi,“ povedal Fahím Sultání, oficiálny zástupca komunity, ktorý sa snaží ľuďom pomáhať z kancelárie vytvorenej v zaprášených, prázdnych troskách niekdajšieho kina.

Od čias, čo v Afganistane prepukla pandémia koronavírusu, stúpla v Kábule zločinnosť. Tesne po vyhlásení prvej uzávery v minulom roku sa stal na ulici Fahíma Sultáního zločin, aký sa od tej doby opakuje s desivou pravidelnosťou na ďalších miestach mesta – predavača zmrzliny pred bývalým kinom zastrelili a olúpili.

Obyvateľov, ktorí sa kvôli obžive musia vydávať do ulíc mesta, ohrozujú tiež túlavé psy, ktoré sa stali smutnou a neustálu súčasťou Kábulu. Vo dne tieto zvieratá odpočívajú a šetria energiu. A po súmraku spoločne so zločincami ovládnu ulice.

Prakticky každé mesto na svete sa musí vysporiadať s pouličnou kriminalitou a niektoré aj so svorkami túlavých psov. Ale len málo z nich navyše sužujú každodenné bombové útoky, cielené vraždy a 40 rokov neutíchajúca vojny.

Niektoré ulice a križovatky sa stali demarkačnou líniou vymedzujúcou teritórium, kde sa medzi tieňmi preháňajú svorky tvorené desiatimi a viacerými psami s alfa-samcom na čele, kam sa ľudia neopovážia vkročiť.

Väčšina týchto psov vyzerá ako kríženec medzi ovčiakom a labradorom, aj keď sú o niečo menšie a podsaditejšie. Žijú medzi hromadami odpadkov na konci uličiek a v blízkosti reštaurácií, kde hľadajú zvyšky jedla.

Mestské úrady sa opakovane snažili ich vyhubiť. V meste funguje niekoľko útulkov, pomáhajú miestni dobrovoľníci aj milovníci psov zo zahraničia, ale svorky v uliciach ďalej úspešne prežívajú.

Je to psychicky vyčerpávajúce

Sultání odhaduje, že psy len v jeho štvrti za posledný rok pohrýzli asi desať ľudí. Boli to väčšinou pouliční predavači vlečúci mobilné jedálenské stánky, ktorí neboli dosť rýchli, aby psom dokázali utiecť.

Očkovanie proti besnote sa robí vo veľkom a uberá značnú časť z rozpočtu afganského ministerstva zdravotníctva – ročne zhruba 200 000 dolárov.

Sultání vo svojej štvrti zastupuje asi 4000 rodín, ktorých požiadavky a problémy tlmočí mestskej rade. Na psov však má slabosť a stará sa o niekoľko z tých, ktoré sa usadili na parkovisku pred kinom.

Počas dňa psov chráni a často necháva otvorené dvere do kina, aby sa mohli schovať vnútri pred ranným a popoludňajším kameňovaním od prechádzajúcich školákov.

Pokiaľ ide o útoky zlodejov a lupičov, tých Sultání vo svojej štvrti za uplynulý rok zaznamenal asi dve desiatky.

Jedným z prepadnutých bol aj jeho brat Sajíd Ahmad Šáh, ktorého pred dvoma mesiacmi okradli len pár desiatok metrov od kina. Na útok sa pozerali aj „jeho“ psy z parkoviska. „Keď po siedmej večer niečo nesiete po ulici, napadnú vás,“ povedal Sultání – a myslel tým rovnako lupičov, aj psov.

Od roku 2014 kriminalita v Kábule neustále stúpa. Od marca 2017 do marca 2019 tu bolo zaznamenaných približne 8000 trestných činov, uviedla nezisková organizácia Afganská sieť analytikov (AAN).

Afganské ministerstvo vnútra odmietlo poskytnúť údaje o kriminalite za uplynulý rok. Ale začiatkom roka 2020 nárast trestných činov prinútil vládnych činiteľov, aby zakázali používanie motocyklov, čo je primárny spôsob dopravy mnohých zločincov; hoci tento zákaz sa v praxi príliš nepresadzuje.

Beztrestnosť a kriminalita najhoršie dopadá na majiteľov malých obchodíkov, ako je Muhammad Ibrahím, ktorý predáva nápoje a občerstvenie asi kilometer od Sultáního kina. Po súmraku sa okolie jeho obchodu ponorí do temnoty; svetlo niekoľkých pouličných svetiel a vývesných štítov reštaurácií sa sem nedostane.

Ibrahím má 20 rokov, v obchodíku pracuje už sedem rokov – a jeho unavený hlas znie, ako niekoho trikrát staršieho. Počas posledného roka musel skrátiť otváracie hodiny; ráno chodí do práce neskôr a večer zatvára skôr, aby sa vyhol psom aj zlodejom.

Tým mu ale na zarobenie na vlastné živobytie zostáva kratší čas. „Vláda a polícia robia, čo môžu,“ povedal vo svojom obchode medzi kartónmi s plechovkami limonády a vreckami zemiakových lupienkov. „Ale nemajú kapacitu, aby mohli bojovať proti psom, teroristom aj zlodejom.“

„Je to psychicky vyčerpávajúce,“ dodala 19-ročná Marjam, ktorá žije kúsok od kina. O časoch, keď sa v ňom pred desiatkami rokov premietali filmy, jej však už rozpráva len jej otec, sama to nezažila. „Na jednej strane sú tu psy, ktoré nám bránia vyjsť z domu, a na druhej strane sú zlodeji,“ dodala.

Skupinka chlapcov vo veku od 9 do 14 rokov sa rozhodla skúsiť uzavrieť mier so svorkou žijúcou na cintoríne na vrcholku kopca, kam si chlapci chodia púšťať šarkany. Začali im nosiť jedlo a hrať sa s nimi. Predovšetkým však chcú, aby si na nich Štvoroký, Ryšavec, Laba a Rex – ako im začali hovoriť – zvykli a po zotmení na nich neútočili. A možno… možno by ich raz tieto psy mohli dokonca brániť pred dvojnohým útočníkmi číhajúcimi v tme.

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Afganistan #túlavý pes