Obrí nápis zavesený medzi minaretmi presláveného istanbulského chrámu, ktorý je pamiatkou UNESCO, by tam mal podľa niektorých zdrojov zostať do konca ramadánu, pôstneho moslimského mesiaca, ktorý sa končí tento týždeň.
Vešanie náboženských nápisov medzi mešity počas ramadánu je stará tradícia z čias Osmanskej ríše, napísal denník Hürriyet.
Monumentálny chrám Hagia Sofia bol niekoľko storočí kresťanským kostolom, na mešitu ho zmenili po dobytí Konštantínopolu (dnešného Istanbulu) osmanskými vojskami v roku 1453. Pre mnohých Turkov je tak premena späť na mešitu aj symbolom veľkosti ich národa.
Po rozpade Osmanskej ríše zakladateľ moderného tureckého štátu Mustafa Kemal Atatürk v rámci svojich sekulárnych reforiem zmenil tento chrám od roku 1935 na múzeum.
Prezident Erdogan však vlani podpísal dekrét, ktorým z chrámu opäť urobil mešitu. Urobil tak po tom, čo turecký súd označil rozhodnutie ministerskej rady z roku 1934 o zmene na múzeum za protiprávne.
Od vlaňajšieho júla sa tak v chráme Božej múdrosti opäť konajú moslimské modlitby, počas ktorých sú kresťanské ikony na stenách zakryté závesmi. Inak je Hagia Sofia ďalej prístupná turistom.
Vláda prezidenta Erdogana je v posledných niekoľkých rokoch kritizovaná za čoraz väčší príklon k islamizmu, ktorý podľa nedávnej britsko-izraelskej štúdie čoraz viac preniká aj do tureckých učebníc.
Na mešitu zmenila vlani v lete tiež istanbulský chrám Svätého spasiteľa v Chóre preslávený mnohými byzantskými freskami, aj ten bol vyše 70 rokov múzeom a je pamiatkou svetového dedičstva UNESCO.