Pätnásť mesiacov po prvom výskyte koronavírusu v Južnej Amerike je možné toto zistenie len čiastočne vysvetliť brazílskym variantom P.1, ktorý je nákazlivejší a v týchto troch krajinách dominantný, píše agentúra AFP.
V Uruguaji „ľudia neveria“ nákazlivosti vírusu, domnieva sa lekár Francisco Domínguez. „Vidíte to v uliciach: Takmer nikto nenosí rúško. Ak tu nemajú blízkych v nemocnici, neuvedomujú si to,“ hovorí Domínguez.
Po tom, ako krajinu s 3,6 miliónmi obyvateľov všetci chválili za príkladné riadenie pandémie, je teraz podľa zhromaždených dát založených na oficiálnych číslach na vrchole počtu úmrtí na 100.000 obyvateľov za posledných 14 dní (22,20 úmrtia).
Nasledujú Paraguaj (19,38 úmrtí na 100.000 obyvateľov za 14 dní) a Argentína (14,92) a ďalšie latinskoamerické krajiny: Kolumbia, Brazília a Peru.
Pre porovnanie: Spojené štáty, krajina s najväčším počtom úmrtí s Covidom-19 na svete, majú teraz 2,45 úmrtí na 100.000 obyvateľov za 14 dní.
Slabé vnímanie rizika v Uruguaji možno vysvetliť dlhým obdobím bez kontaminácie, zatiaľ čo zvyšok sveta rozširoval obmedzenia a potýkal sa s preťažením centier intenzívnej starostlivosti.
Krajina nebola napriek tlaku lekárov nikdy uzavretá. Aby udržala ekonomiku oslabenú nedostatkom príjmov z cestovného ruchu, presadzuje stredopravý prezident Luis Lacalle Pou „zodpovednú slobodu“ občanov.
Je pravda, že sa pozastavili kultúrne akcie a školy aj hranice sú tu od marca uzavreté, ale športové haly, reštaurácie a obchody fungujú ako pred pandémiou.
Vláda stavila na očkovanie, ktoré sa však začalo neskoro. Ale napriek svojmu intenzívnemu tempu – dokončené očkovanie má 28 percent populácie a 47 percent dostalo jednu dávku – ešte nedosiahla vakcinácia taký očakávaný vplyv na krivku infekcií a úmrtí ako v susednom Čile.
Argentína pred týždňom vstúpila do druhej prísnej uzávery po niekoľkých zákazoch nočného vychádzania a zatváraní a otváraní obchodov.
Na deväť dní sú teraz pozastavené všetky aktivity, aby sa pribrzdil nebývalý denný priemer nových prípadov (30.000) a úmrtí (500).
Nezodpovedné správanie, neskoré prijatie prísnych obmedzení a nedostatok vakcín vysvetľujú silu tejto novej vlny, tvrdí Elisa Estenssorová, členka expertnej skupiny, ktorá radí vláde stredoľavého prezidenta Alberta Fernándeza.
„Medzi obyvateľmi sa nesprávajú všetci rovnako, pokiaľ ide o spoločenské stretávanie alebo nenosenie masiek. Jedna časť sa chová podľa pravidiel, druhá ich odmieta alebo sa búri,“ hovorí odborníčka.
Zdravotná infraštruktúra je na pokraji zrútenia. V Neuquene, juhozápadne od metropoly Buenos Aires, musela Hellerova nemocnica, najväčšia v provincii, zatvoriť svoje brány.
V Durandovej nemocnici v Buenos Aires „chýbajú lôžka a personál je vyčerpaný“, povedal AFP zdravotník Héctor Ortiz. „Keď sa lôžko uvoľní, teda keď niekto zomrie, ihneď sa znovu obsadí,“ dodal Ortiz.
V utorok sa v niekoľkých mestách konali manifestácie proti novým prísnym opatreniam, ktoré rozdeľujú krajinu. Tá po troch rokoch recesie zhoršenej pandémiou len začala prejavovať známky oživenia.
Očkovanie postupuje pomaly, prvú dávku dostalo 8,7 milióna zo 45 miliónov obyvateľov, teda menej ako 20 percent. Dokončené očkovanie má 2,4 milióna ľudí.
V susednom Paraguaji, ktorý je chudobnejší, je nedostatok zdravotníckeho materiálu a vakcín kritický.
„Dnes tu máme zoznam viac ako stovky Paraguajcov, ktorí čakajú na prijatie na intenzívnu starostlivosť“ a ktorým sa dostáva „nedostatočnej starostlivosti vzhľadom na závažnosť“ ich zdravotného stavu, sťažuje sa epidemiológ Tomás Mateo Balmelli. „Sú to ľudia, ktorí umierajú na stoličkách na chodbách nemocníc alebo vo svojich domovoch,“ hovorí Balmelli.
Len tri percentá zo 7,3 milióna obyvateľov Paraguaja sú očkované, služby intenzívnej starostlivosti sú plné a vláda konzervatívcov Maria Abda Beníteza predĺžila nočný zákaz vychádzania len do 7. júna.