Potvrdenia nikoho nezaujímali
Doba „kovidová“ ale všeličo zmenila a keďže Česká republika bola donedávna pre cestovanie zo zahraničia uzatvorená, aj Praha o turistov odtiaľ prišla. Pred pár dňami sa ale pravidlá aspoň pre niektoré štáty, vrátane Slovenska uvoľnili, tak sme sa rozhodli stráviť tu prvý júnový víkend. Dúfajúc, že uvidíme iné, prázdnejšie mesto, ako po minulé roky. A (našťastie), nemýlili sme sa.
Prvým predpokladom bezproblémového cestovania do Českej republike je samozrejme buď byť zaočkovaný, alebo mať negatívny test, či potvrdenie o prekonaní covidu-19. Keďže zaočkovaní sme boli a po týždňových patáliach sa nám podarilo konečne dostať sa aj k certifikátu o tom, výletu už nič nestálo v ceste.
Z Bratislavy sme cestovali vlakom a prechod cez hranice bol tak ako vždy – nijaké kontroly, nikto od nás nijaké potvrdenia nechcel. Vlastne ako počas celého pobytu. Len pri check-ine v hoteli sme podpisovali čestné prehlásenie o bezinfekčnosti.
Kačice na Karlovom moste
Ako na nás teda zapôsobila „postcovidová“ Praha? Jedným slovom – príjemne. Turistov zo zahraničia bolo naozaj málo, davy sa zatiaľ nekonajú.
Keď sme sa v sobotu o deviatej ráno vybrali z Václavského námestia cez Karlov most na Malú stranu, stretávali sme po ceste minimum ľudí.
Ale aj dosť prázdnych výkladov, nemých svedkov toho, že nie všetky prevádzky (evidentne hlavne lapače turistov) niekoľko mesačnú pauzu bez nich zvládli.
Zaujímavé ale je, že povestné obchody so suvenírmi – od „krtečka“ po matriošky medzi ne nepatria, tie fungujú ďalej.
Vždy preplnená trasa bola teraz prázdna, a po Karlovom moste sa dokonca prechádzali kačice.
Obligátne rady nestáli ani pred vchodom do Chrámu svätého Víta, či lanovke na Petřín a z neho. Ani pod orlojom na Staromestskom námestí sa nebolo treba tlačiť.
Foto: Jarmila Horváthová
Prahu objavujú domáci
Ale to neznamená, že mesto bolo prázdne. Rozhodne nie – zahraničných turistov momentálne evidentne aspoň trochu nahradzujú hostia z ČR. Po meste sme stále stretávali česky hovoriace skupinky a rodiny. Nevyzerali tak, že by sa vybrali na prechádzku do mesta z niektorého z pražských sídlisk.
Nielen to – čeština dominovala aj v hoteli v ktorom sme bývali a tiež v reštauráciách, kaviarňach a baroch. Večer boli terasy v centre plné aj bez zahraničných turistov.
Určite k tomu prispelo aj konečne teplé počasie, radosť z toho, že po mesiacoch sa život vracia konečne do normálu – ale hlavne ceny. Tie išli v centre mesta výrazne dole – v podstate sú často až polovičné oproti tým predkoronovým.
Zrejme v rámci príslovia, „keď neprší, aspoň kvapká“ a s vedomím, že turisti, ktorí budú ochotní vo veľkom platiť na pivo 100 korún, tak skoro neprídu, sa majitelia podnikov museli prispôsobiť domácej klientele. A tomu, čo je ochotná zaplatiť ona.
Foto: Jarmila Horváthová
Pivo nie za 100, ale za 50
Takže momentálne za pivo na Malej Strane, Václaváku, Staromáku a uličkách okolo, zaplatíte 44–50 českých korún, čo je niečo vyše dvoch eur.
Hlavné jedlá v bežných reštauráciách v centre stáli v prepočte 6–10 eur. Ceny pre domácich nevídané-neslýchané.
Tráviť večery pri pive a drinkoch na terasách v historickom centre mesta, navyše na tých najvychytenejších miestach, je pre väčšinu niečo, čo doteraz nezažili. Takže to bohato využívajú.
Ale aj pre nás má návšteva tohto krásneho mesta momentálne svoje benefity. Nielen v tom, že sa nemusíte predierať na niektorých miestach davmi návštevníkov, ale tiež v podobe veľmi príjemných cien.
Reštaurácie, pivárne a kaviarne sme už spomenuli. Okrem toho – kedy budete opäť bývať v 5 hviezdičkovom hoteli v centre, jednom z troch najlepších v Prahe za 70 Eur za dvojposteľovú izbu a noc?
A ako čerešničku na torte si dáte v jednom z najlepších pražských barov drink, ktorý vám servírujú v pirátskej truhlici s dukátmi a „ľudskými“ kosťami. Za tento zážitok zaplatíte v prepočte 8 eur, čo je polovičná cena v porovnaní s niektorými koktailmi v najvychytenejších bratislavských baroch.