„Je načase, aby sme si to uvedomili,“ povedal Robert Piaskowski, splnomocnenec krakovského starostu pre kultúru. „V meste ako Krakov, ktoré má tak ťažké dedičstvo a bolestnú minulosť, by sa nemali predávať,“ dodal.
Pred druhou svetovou vojnou tvorili Židia približne štvrtinu obyvateľov mesta. Počas nemeckej okupácie a holokaustu však boli takmer všetci povraždení. Časť tých, čo prežili, po vojne emigrovala kvôli vlne antisemitsky motivovaného násilia. Dnes patrí medzi najnavštevovanejšie miesta Krakova niekdajšia židovská štvrť Kazimierz.
Mesto Krakov síce nemá právomoc predaj figúrok utvrdzujúcich zakorenené stereotypy zakázať, obchodníkom však môže dať najavo, že si neželá, aby sa objavovali v stánkoch so suvenírmi.
Podľa GW si radnica v nových nájomných zmluvách určí, že medzi ponúkaným tovarom sa nebudú objavovať figúrky Žida s mincou. Zaviazali sa k tomu už usporiadatelia pravidelných trhov v meste.
Piaskowski hovorí, že mu ide hlavne o osvetu medzi predajcami, vysvetľovanie, že v Krakove sa nemôže predávať všetko. Sám vraj chodí do obchodov a snaží sa ich majiteľom veci vysvetľovať.
Vo veci sa angažovali aj zástupcovia židovských, kultúrnych a vedeckých organizácií aj predstavitelia turistickej brandže. Na figúrky Žida s peniazom sa sťažujú zahraniční návštevníci Krakova.
GW uvádza, že drevené figúrky Židov podobne ako postavičky v tradičných krojoch vyrábajú remeselníci už dlho, tých z predvojnového obdobia si ľudia môžu pozrieť v krakovskom etnografickom múzeu.
V období po roku 1945 sa tieto postavičky prestali vyrábať a znovu sa objavili v 70. rokoch.
Magdalena Zychová z etnografického múzea povedala, že v 90. rokoch sa začali figúrky Žida dopĺňať peniazom. Aby „kúzlo“ fungovalo, píše sa v návode pri niektorých, treba ich každú sobotu obracať hore nohami, aby peniaze spadli do vrecka majiteľa figúrky. „Získali tak antisemitský ráz…, treba s tým skončiť,“ vyzýva Zychová.