Chorvátska Istria bez davov turistov: Najmenšie mesto Hum, stredoveký Roč aj poklady v Poreči

Istria je vďaka svojej polohe neďaleko slovinských hraníc, kde vyčnieva ako klinovitý výbežok do Jadranského mora, veľmi populárnym cieľom turistov. Chodievalo sem vraj viac zahraničných návštevníkov než kamkoľvek inde v Chorvátsku. Tých lákali prímorské letoviská ako Pula s rímskym amfiteátrom či romantický prístav Rovinj so svojou pôvabnou štíhlou vežou. Lenže nemenej zaujímavé je istrijské vnútrozemie. Neprúdia sem masy otravných turistov, ale fajnšmekri, ktorí ocenia vzácne hľuzovky, olivový olej, vína či stredoveké fresky.

, 22.06.2021 06:00
Hum Istria Chorvátsko Foto: ,
Vitajte v stredovekom Hume, najmenšom meste na svete. Je na chorvátskej Istrii.

Istria dostala meno podľa ilýrskeho kmeňa Histrov, ktorí tu žili ešte pred príchodom Rimanov. Divokú históriu tohto kúska zeme ovplyvnili aj Ostrogóti, Chorváti a Benátčania. Nenadarmo pôsobia mnohé mestá na Istrii ako v Taliansku, len kúpanie je tu ešte lepšie. Do druhej polovice 19. storočia už východné pobrežie Istrie bolo módnym letoviskom pre rakúsko-uhorskú smotánku.

Na západnom pobreží stoja za návštevu dve krásne mestá – Poreč a Pula. Práve tam nájdete dva najslávnejšie architektonické skvosty v celom Chorvátsku. Rímsky amfiteáter v Pule je jedným z najväčších a najlepšie zachovaných na svete – dodnes sa v ňom v lete hráva, koncertovali tu napríklad Pavarotti, Sting, Sinead O'Connor aj Elton John či Leonard Cohen – a Eufráziova bazilika v Poreči je so svojimi byzantskými mozaikami na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

istrijské vnútrozemie Foto: Pravda, Katarína Sedláková
Istria vnútrozemie Chorvátsko istrijské vnútrozemie

Na Istrii sme už boli niekoľkokrát, Pulu aj Rovinj so všetkými ich pôvabnými uličkami, múzeami aj akváriami sme už dokonale preskúmali, čo tak vybrať sa do Poreča? Zadám Poreč do internetového vyhľadávača, čo zaujímavé nám okrem slávnej baziliky odporučí, a na cestovateľskom portáli tripadvisor vyskočí množstvo odkazov.

Popri mnohých vychvaľujúcich romantické úzke uličky, množstvo barov a obchodov a starodávnu architektúru nájdem aj jeden presne opačný: „na nič zaujímavé tu nenarazíte, ak mesto nemáte priamo po ceste, zbytočne sem nechoďte, nemal som tu ani čo odfotiť“.

Práve ten vtipný sťažovateľ, ktorý si v meste nespravil ani selfie, ma presvedčí, že Poreč celkom iste bude stáť za to. Ktovie, či pisateľ tušil, že v meste kedysi stálo rímske fórum a doteraz sú tu zreteľné pozostatky Jupiterovho a Martovho chrámu. Práve ten zasvätený bohu Marsovi vraj patril k najväčším na celej Istrii.

Detail mozaiky v Eufráziovej bazilike v Poreči.
Eufráziova bazilika v Poreči na Istrii.
+3Jedna zo zastávok hlaholickej aleje medzi...

Dobre ukrytá bazilika

Poreč je naozaj prekrásne mestečko s niekoľkými palácmi, ktoré by mohli stáť hoci v talianskej Verone. Nájdeme aj Dekumansku ulicu, čo je pozostatok rímskej ulice Decumanus Maximus, no ja stále pátram po bazilike. Až v akejsi úzkej uličke celkom náhodou zbadáme tabuľku Eufrazijeva bazilika. Človek, ktorý nevie, čo hľadať, ju ľahko prehliadne. Veža, ktorú vidno z celého mestečka, je nenápadne sivá – vôbec mi nenapadlo, že práve ona patrí k bazilike. Vnútri však čaká prekvapenie.

Eufráziova bazilika v Poreči na Istrii. Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Eufráziova bazilika v Poreči na Istrii. Eufráziova bazilika v Poreči na Istrii.

Po zaplatení 50 kún za ulaznice, čiže vstupenky (,,predškolska djeca" majú vstup grátis), sa ocitneme v átriu – z jednej strany je baptistérium, z druhej samotný kostol. Na tabuli čítame, ako kresťania prišli do Poreča už v prvých storočiach po Kristovi.

Prvým biskupom, ktorý tu šíril kresťanstvo, keď ešte bolo zakázané, bol Mauro. Neskôr ho za to mučili a zabili. Práve Mauro je patrónom Poreča – a ja si hneď spomeniem, že sme pred chvíľou prechádzali aj cez Maurovu uličku.

V roku 313 cisár Konštantín zaručil kresťanom v Rímskej ríši slobodu a kresťania v Poreči, ktorý sa vtedy volal Parentium, čoskoro otvorili prvý verejný kostol. Prvú baziliku tu postavili v druhej polovici 4. storočia.

Keď v šiestom storočí za byzantskej vlády prišiel na Istriu biskup Eufrázius, všimol si zlý stav kostola. Dal ho strhnúť a na jeho mieste postavil nádhernú trojloďovú baziliku, ktorú môžeme obdivovať aj dnes.

Zo 6. storočia pochádza celý komplex, átrium aj biskupský palác, a vtedy zrekonštruovali aj staré baptistérium. Pozoruhodné je, že od 6. storočia, keď baziliku postavili, sa zmenilo veľmi málo.

Chorváti tvrdia, že je to najlepšie zachovaný starokresťanský katedrálny komplex na svete. Práve preto ho v roku 1997 ako jedinečný príklad ranokresťanskej architektúry zapísali ako miesto svetového dedičstva UNESCO.

Návštevník nevie, či je lepší výhľad zo zvonice na dnešný Poreč s prístavom, alebo fascinujúco dobre zachované byzantské mozaiky s geometrickými či rybacími vzormi v podzemí. Keď v kostole zdvihne hlavu ku kupole, uvidí vyobrazenie sv. Maura s urnou, biskupa Eufrázia s modelom svojho kostola a Pannu Máriu s malým Ježiškom.

Mozaiky s fascinujúcimi vzormi možno obdivovať... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
mozaiky Poreč Eufráziova bazilika Mozaiky s fascinujúcimi vzormi možno obdivovať v porečskom biskupskom paláci.

Hum: stredovek s wifi

Komu srdce stále piští po romantike, nech sa vyberie do vnútrozemia. Istria je plná pôvabných kamenných mestečiek na kopcoch. Najmenšie z nich je Hum – a to nielen na Istrii, ale podľa Guinnessovej knihy vraj na celom svete. Malo by tu žiť čosi medzi 18–30 obyvateľmi.

V mestečku obohnanom hradbami dlhými sto metrov a širokými 35 metrov stoja domy len v troch radoch. Nedajte sa odradiť kľukatými úzkymi cestami-necestami a oranžovými značkami pre „obilazak“ čiže obchádzku, z Poreča je to do Humu 62 km.

V Hume, ktorý vznikol v 11. storočí, sme boli už pred dvoma rokmi a veža zo 16. storočia pôsobí stále rovnako očarujúco. Len kúsok od nej sa nachádza Humska konoba (krčma) dokonca s wifi, kde vám ponúknu kukuričnú polievku maneštru, guláš alebo pljukanci s tartufmi – cestoviny s hľuzovkami. Okolité lesy sú chutných húb plné a niekoľko obchodíkov v Hume predáva najrôznejšie špeciality s ich príchuťou – od syra až po pálenku zvanú Humska biska.

Jedna zo zastávok hlaholickej aleje medzi... Foto: Pravda, Katarína Sedláková
hlaholická aleja Hum Roč Jedna zo zastávok hlaholickej aleje medzi chorvátskymi mestečkami Hum a Roč.

Keďže mestečko dnešný turista prejde rýchlo, je čas pohľadať hlaholickú aleju. Hum bol totiž počas svojej dlhej histórie kultúrnym centrom hlaholiky. Toto najstaršie slovanské písmo sa v okolí Humu používalo až do začiatku 19. storočia. Hlaholiku pripomína jedenásť sochárskych pamätníkov chorvátskeho sochára Želimira Janeša, ktorý ich vytvoril medzi rokmi 1977 a 1983.

Lemujú asi šesťkilometrovú asfaltku spájajúcu Hum s podobne krásnym stredovekým mestečkom Roč. Tu mali aj tlačiareň hlaholiky, dodnes tu stoja tri staré kostoly a, ako inak, aj v nich sú vzácne fresky. Tie majú aj v sv. Lovreči, aj v Berame, aj v Motovune… Kto ich všetky túži vidieť, strávi na Istrii veľa času. Alebo sa bude často rád vracať.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #turisti #Poreč #Istria #Hum #Chorvátsko #bazilika