Hnutie Taliban po svojom nástupe k moci pred troma mesiacmi nariadilo Ariane a ďalším kinám, aby prerušili činnosť. Islamisti sa zatiaľ nerozhodli, či prevádzku kín v krajine povolia. Podobne ako zvyšok krajiny tak aj Ariana teraz musí čakať na to, ako prísne bude Taliban Afganistanu vládnuť.
Takmer 20 mužských zamestnancov kina naďalej chodí do práce v nádeji, že dostanú plat. Arianu, ktorá je jedným z iba štyroch kín v afganskej metropole, vlastní mesto Kábul a jeho pracovníci sú tak vládni zamestnanci, uvádza agentúra AP.
Zamestnanci kina si krátia čas, ako sa dá. Potĺkajú sa po točitých chodbách budovy, posedávajú v opustenej pokladni. Rady plyšových červených sedadiel pohltila tma a ticho.
Riaditeľka kina Asita Ferdúsová, prvá žena v tejto funkcii, nemá dovolené do budovy vôbec vstupovať. Taliban nariadil vládnym zamestnankyniam, aby nechodili na pracovisko, kde by sa mohli stretnúť s mužmi, kým hnutie nerozhodne, či im dovolia pokračovať v činnosti.
Dvadsaťšesťročná Ferdúsová pochádza z generácie mladých Afganiek narodených po roku 2001, ktoré sú odhodlané bojovať za ženské práva. Návrat Talibanu k moci zmaril ich nádeje. Ferdúsová, ktorá je tiež maliarka a sochárka, teraz zostáva doma. „Trávim čas kreslením, aby som nevyšla zo cviku. Výstavy už robiť nemôžem,“ hovorí.
Počas svojej predchádzajúcej vlády v rokoch 1996 až 2001 Taliban uplatňoval prísnu interpretáciu islamského práva šaría, zakazoval ženám pracovať, študovať či opúšťať domovy bez mužského sprievodu, muži sa nesmeli holiť.
Hudba a ďalšie umenie, vrátane filmov, bola zakázaná.
Taliban, ktorý je pod zahraničným tlakom, teraz tvrdí, že sa zmenil. Čo ale povolí a čo nie, stále nespresnil.
Kino Ariana bolo v Kábule otvorené v roku 1963. Obyvateľka mesta Zíbá Niazaiová spomína, ako ho navštevovala koncom 80. rokov, keď v krajine vládol Sovietskym zväzom podporovaný prezident Muhammad Nadžíbulláh. Vtedy bolo po celom Afganistane kín viac ako 30.
Pre Niazaiovú, ktorá bola čerstvo vydatá, to bol nový svet. Jej manžel získal prácu na ministerstve financií, a tak sa manželia zo svojej domovskej horskej dediny presťahovali do metropoly.
Niazaiová trávila dni sama doma, zatiaľ čo manžel pracoval v kancelárii. Keď prišiel večer, často sa spolu vydali do kina Ariana na nejaký bollywoodsky film.
„Vtedy sme nenosili hidžáb,“ uviedla teraz takmer šesťdesiatročná Niazaiová. „Do kina vtedy chodilo veľa manželských párov a ani tam neboli oddelené sekcie pre mužov a ženy. Mohli ste si sadnúť, kam ste chceli,“ dodala.
V roku 1992 Nadžíbulláha zvrhli mudžahidovia, ktorí potom v boji o moc obrátili zbrane proti sebe navzájom. Zahynuli tisíce ľudí a kino Ariana bolo podobne ako väčšina Kábulu ťažko zničené bombardovaním a streľbou.
Budova zostávala dlho v ruinách, pretože v roku 1996 prevzal vládu nad Kábulom Taliban, ktorý kiná zavrel.
Obnovy sa Ariana dočkala až v roku 2001 po zvrhnutí Talibanu s pomocou americkej invázie. S rekonštrukciou objektu pomohla v roku 2004 francúzska vláda.
„Najväčším trhákom boli indické filmy a potom akčné snímky, zvlášť tie s Jeanom-Claudom Van Dammom,“ hovorí Abdul Malik Vahídí, ktorý má na starosti predaj lístkov.
Každý rok ale Ariana hrala aj niekoľko nových afganských filmov.
Premietalo sa trikrát denne a vstupenka stála 50 afgánov (asi 50 centov).
Publikum tvorili prevažne muži. V afganskej konzervatívnej spoločnosti bolo kino vnímané ako mužský priestor a žien chodilo len málo.
Váhidí si pamätá, ako spoločne s ďalšími zamestnancami musel zhliadnuť každý zahraničný film, aby sa na plátno nedostali také, ktoré mohli byť považované za príliš neslušné. Ukázať bozkávajúce sa páry či príliš obnažené ženy mohlo divákov rozhorčiť a vyprovokovať ich na hádzanie rôznych predmetov na plátno, ako sa dialo v iných afganských kinách, vysvetlil Vahídí.
Ferdúsová sa stala riaditeľkou kina zhruba pred rokom a zamerala sa na to, aby bolo sprístupnené väčšiemu počtu žien. Jedna strana hľadiska bola vyhradená pre manželské páry a rodiny. Teraz je ale premietanie zastavené.
„Ak krajina nemá kino, nemá kultúru. Prostredníctvom filmov sme mohli spoznať iné kraje, Európu, Spojené štáty, Indiu,“ uviedol hlavný premietač kina Rahmatulláh Izati.