Prázdnotou teraz zíva aj Pražská ulica, kde svoj vianočný stánok tento rok postavila Silvia Hencková pôvodom zo Slovenska.
Kolibu, ako svoju búdku so slovenskými a českými špecialitami nazýva, musela odviezť bez toho, aby obslúžila jediného zákazníka. Rovnaké sklamanie zažila aj vlani, aj tak sa však Hencková chce o rok do Drážďan vrátiť na budúce vianočné trhy.
„Ráno manžel ešte raz do Drážďan telefonoval, či trhy budú, či je všetko v poriadku. Oni povedali, že áno. Tak išiel do Plzne, dostala som tam tovar zo Slovenska, nakúpil hneď pražskú šunku, prišiel domov a ja som mu povedala, že je koniec,“ rozpráva Hencková o tom, ako saská vláda zakázala vianočné trhy len krátko pred ich otvorením.
„Ešte dopoludnia sa trhy pripravovali, popoludní už boli zrušené,“ poznamenáva.
Hencková, ktorá žije v Nemecku 27 rokov, o takomto riziku vedela. Vlani prežila rovnaké sklamanie, ktoré bolo možno ešte väčšie ako to tohtoročné. Dostala totiž povolenie postaviť Kolibu na námestí Altmarkt, kde sa koná slávny vianočný trh Striezelmarkt.
Ten sa považuje za to najlepšie, čo Drážďany počas adventu ponúkajú. Každoročne tento trh priláka vyše dva milióny návštevníkov vrátane tisícov Čechov.
„Tam je hrozne ťažké sa dostať. Vlani by to bolo po prvýkrát, čo by tam bol slovenský stánok,“ zdôrazňuje Hencková, ktorá sa v Drážďanoch na vianočnom predaji zúčastňuje už päť rokov.
„Mali sme vtedy tiež všetko pripravené, všetko bolo nakúpené a týždeň pred začiatkom trhy zrušili,“ spomína. Dodáva, že prípravy na trh netrvajú niekoľko dní, ale už od konca septembra sa všetko organizuje.
Mňam Slowakei
„Človek už ani nevie, prečo to robí. Mám ale trochu šťastia oproti druhým, že ja tovar ešte predám. Vďaka internetovému obchodu som našla medzeru, takže si nemusím robiť také starosti, čo teraz s tým,“ hovorí o svojom e-shope Mňam Slowakei, ktorý vznikol ako náhrada za minuloročné zrušené vianočné trhy.
Problém bol však s pivom. „Mala som strašne veľa piva. Nakoniec som z toho nechala urobiť pálenku, pretože som si hovorila, že pivo sa pokazí, ale šnaps nie. A dopadlo to parádne,“ hovorí Hencková.
Tento rok sa ale už radšej pivom na trhy nezásobila.
„Máme šťastie, že máme viac druhov podnikania, inak by som skrachovala. Keď vidím ostatných ľudí, tak je mi smutno. Nakúpili varené víno a čo teraz s ním? Z toho je mi do plaču. Nebolo by lepšie tým ľuďom povedať týždeň, alebo dva dopredu, že trhy nebudú?“ myslí si. „Rozčuľovať sa netreba, zmeniť sa to nedá. Musíme nájsť cestu, ako z toho von,“ poznamenáva Slovenka.
Čítajte viac Nemecké diaľnice sú fenomén. Hitler si na nich prihrieval politickú polievku
Nerovnosti v opatreniach
Hencková zdôrazňuje, že chápe, že svet teraz prechádza výnimočnou situáciou, napriek tomu vníma ako ubíjajúce to, že trhy boli zrušené, ale tribúny plné futbalových fanúšikov bez rozostupov a rúšok nezmizli.
„Usporiadateľ trhov hovoril, že areál môže ohradiť a vpúšťať len obmedzený počet ľudí. Navyše to bolo vonku na ulici. To mi nejde do hlavy a nechápe to viac ľudí. Buď teda máme pandémiu, alebo nie. Keď sa toto deje, potom tomu ľudia ťažko uveria,“ hovorí o nedôslednosti a nerovnosti v karanténnych opatreniach.
Vďaka internetovému obchodu nebude strata Henckovej taká devastujúca, s akou sa teraz stretávajú iné obchodníci. „Aj tak sa ale nebavíme o štvormiestnej, ale päťmiestnej sume,“ hovorí.
Všetky poplatky a zálohy už vopred usporiadateľovi zaplatila. „Čo s tým teraz bude, to nevieme. Sú tam veci, ako voda a elektrina, ktoré usporiadateľ zaisťovať nemusel. Uvidíme, či o to prídeme,“ hovorí.
Musíme vydržať do marca
Zatiaľ čo o náhradách usporiadateľ trhovníkov ešte neinformoval, prihlášku na budúce adventné trhy už obchodníkom rozoslal.
Hencková je rozhodnutá prísť do Drážďan aj na budúci rok. „My to robíme inak. Máme to postavené na ľudskosti, nie na kšefte,“ vysvetľuje svoj prístup k zákazníkom.
Vďaka tomu, ako tvrdí, o návštevníkov nemala núdzu. „U hostí už som napríklad vedela, čo kto pije. To mi chýba, že sa nemôžem stretávať s ľuďmi, tá pohodička, tá slovenská krásna pohoda. To mi naozaj veľmi chýba,“ hovorí.
Cieľ má teraz jasne daný. „Musíme vydržať do marca,“ hovorí s tým, že dovtedy nemožno nič plánovať. Na jar a v lete sa opäť chystá s Kolibou cestovať po Nemecku.
„Nezúčastníme sa na bežných týždenných trhoch, ale cestujeme na veľké akcie a slávnosti,“ vysvetľuje. K jej obľúbeným patrí slávna regata v Kieli, známa ako Kieler Woche (Kielský týždeň), ktorá sa koná každý rok už od konca 19. storočia.
Na festivaloch a pivných slávnostiach neláka Koliba len českých a slovenských krajanov, ale aj Nemcov. „Nemci si k nám našli cestu. Keď nás navštívia napríklad v Kolíne nad Rýnom alebo v Düsseldorfe a dozvedia sa, že chodíme aj na vianočné trhy do Drážďan, tak si často naplánujú výlet do Saska. Navštívia nás, prezrú si Drážďany a zájdu napríklad aj do Česka,“ hovorí.
Čítajte viac Žiadne klobásky. V Nemecku kraľuje fastfoodom 15 000 stánkov s kebabmi
Podvod
Aj keď se Nemcom v Česku páči, nákup pražskej šunky pri stánkoch v českej metropole sa pre nich podľa Henckovej často končí sklamaním a pocitom podvedenia.
„Majú tam uvedenú cenu, tá je ale za 100 gramov. Predajcovia im na tácňu naložia, potom to dajú na váhu a cena potom Nemca udivuje,“ hovorí.
„Keď mi potom Nemec povie, že za štyri porcie šunky zaplatil v Prahe 60 eur a ja mu ju predám za päť, tak s tým majú Nemci problém,“ dodáva o praktikách predajcov pražskej pochúťky.
Na pražskú šunku ale nedá Hencková dopustiť, preto ju aj v Kolibe ponúka. „Tú máte výbornú,“ hovorí. „Na Slovensku sa ale zase robia najlepšie klobásy,“ dodáva.
Čítajte viac Prichádzajú veľké zmeny: Päť superveľmocí, ktoré budú vládnuť svetu v roku 2050