Fotografie turistov „podopierajúcich padajúcu stavbu“ nemôžu chýbať vo fotoalbume alebo na Instagrame azda žiadneho z ľudí, ktorí Pisu navštívia.
Pred rekonštrukciou pritom hrozilo, že by sa veža mohla naozaj zrútiť, jej vrchol sa od zvislej osi odkláňal už takmer o štyri a pol metra.
Základný kameň honosnej, 54,4 metra vysokej zvonice v Pise bol položený v lete roku 1173. Kvôli ílovitému podložiu sa značne nakláňala už v čase, keď v roku 1185 dokončili tretie poschodie, a trvalo takmer storočie, kým sa v stavbe pokračovalo.
V tom čase získala aj ďalší „kaz na kráse“: vtedajší stavitelia sa v snahe eliminovať vplyv nestabilných základov rozhodli najvyššie poschodie podložiť. Veža sa tým mala „dorovnať“, ale to sa nepodarilo – zvonica už nebola len naklonená, ale aj prehnutá.
Až v 14. storočí mohli robotníci na vrchol osadiť najťažší zo všetkých siedmich zvonov, ktorý vážil tri a pol tony.
Vežu nakoniec dokončili okolo roku 1350 s náklonom 2,1 metra, ktorý sa ale v priebehu vekov stále zväčšoval, a to stále rýchlejšie.

Začiatkom 90. rokov minulého storočia už sa veža nakláňala zhruba o milimeter ročne, a hrozilo jej definitívne zrútenie. V januári 1990 preto úrady ikonickú zvonicu uzavreli a začali s jej opravou.
Náročná rekonštrukcia trvala 11 rokov a vyšla taliansku štátnu pokladnicu na viac ako 28 miliónov eur.
Stavitelia počas nej museli spevniť podložie veže i zvonicu samotnú.
Veža sa dočkala aj čiastočného vzpriamenia. Pôvodnú odchýlku od zvislej osi, ktorá bola 4,5 stupňa, sa podarilo zmenšiť „len“ na 3,97 stupňa.
V novembri 2018 informovali agentúry o tom, že sa veža vďaka inžinierskym prácam prestala nakláňať a jej odklon je teraz o pol stupňa menší ako na prelome tisícročia.
Klenot talianskej architektúry stojí na námestí Piazza dei Miracoli (Námestie zázrakov), kde sa nakláňajú všetky budovy, no žiadna z nich tak veľmi ako preslávená pamiatka.
Veža je vnútri dutá a slúži ako zvonica susednej baziliky Panny Márie.
