Autorom textu piesne Šče ne vmerla Ukrajina (Ще не вмерла Українa) je Pavlo Čubynskyj, etnograf a básnik z Kyjeva, mimochodom, tiež vyhnanec. Slová napísal v roku 1862.
Hudbu k textu zložil o rok neskôr gréckokatolícky kňaz Michajlo Verbyckyj.
Pieseň si Ukrajinci veľmi rýchlo obľúbili a počas ukrajinskej revolúcie v roku 1917 sa stala oficiálnou hymnou krajiny.
V období začlenenia Ukrajiny do ZSSR bola – ako inak – zakázaná. Na scénu sa vrátila spolu s perestrojkou.
V roku 1992 prijal ukrajinský parlament iba hudbu hymny. Text sa zákonodarcom nepozdával, a tak hľadali náhradu.
Komisia, ktorá mala navrhované nové texty posúdiť a vybrať víťazný, však nakoniec usúdila, že žiadna z navrhovaných verzií nie je pre ukrajinskú hymnu vhodnejšia.
Spory sa týkali okrem iného podobnosti počiatočných slov hymny Ešte Ukrajina nezomrela so slovami poľskej hymny Jeszcze Polska nie zginęła (Ešte Poľsko neumrelo), v čom niektorí videli vplyv poľského prostredia na ukrajinské záležitosti.
Čítajte viac Naivné? Neúctivé? 22-ročný študent odcestoval na Ukrajinu pre zábavuNakoniec na návrh prezidenta Leonida Kučmu prijali prvú slohu s refrénom z pôvodnej, upravenej, piesne ako hymnu, ktorú definitívne schválili po siedmich rokoch, v roku 2003.
Ešte neumrela Ukrajiny ani sláva, ani sloboda,
Ešte sa na nás, bratia Ukrajinci, osud usmeje.
Zhynú nepriatelia naši ako rosa na slnku,
Začneme konečne vládnuť v našej zemi.
Dušu, telo, obetujeme za našu slobodu,
Ukážeme, že sme bratia, z kozáckeho rodu.
Všetci za slobodu sa postavíme od Sanu k Donu,
V domovine otcov nenecháme nikoho vládnuť.
Čierne more sa usmeje, ded Dneper zaraduje,
V našej Ukrajine sa osud zmení.
Dušu, telo…
Práca rúk a úprimné nadšenie doplní svoje
A slobody pieseň búrlivá sa po kraji rozľahne,
Za Karpaty sa odrazí a po stepiach zahrmi,
Sláva Ukrajiny stane medzi národy.
Dušu, telo…