Prvá v kráľovstve
Trnava sa nazýva aj slovenský Rím, a aké by to bolo duchovné centrum bez kalvárie. Postavili ju v polovici 17. storočia, a tak jej patrí prvenstvo – bola vôbec prvou kalváriou v Uhorskom kráľovstve.
Podľa vzoru Kalvárskej cesty vedúcej z Viedne k Svätému hrobu v neďalekej dedinke Hernals vznikol v Trnave súbor siedmich zastavení – stĺpov a kaplniek – ktoré lemovali cestu z Trnavy do Modranky. Cesta sa končila pri Božom hrobe.
Po odchode arcibiskupstva z mesta však kalvária postupne pustla a v 19. storočí zanikla. Ostalo z nej iba kamenné súsošie Krista modliaceho sa na Olivovej hore, ktoré neskôr preniesli na severnú stranu mesta, do areálu mestského lazaretu susediaceho so starým cintorínom.
Práve na tomto mieste nechal v roku 1732 ostrihomský kanonik Juraj Schmidt vybudovať ďalšiu, novú kalváriu, vďaka čomu v Trnave istý čas existovali netradične dve kalvárie súčasne.
Dominantou na umelo vytvorenom kopčeku bol kríž s ukrižovaným Kristom a sochy Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána a štyroch anjelov. No aj tieto diela časom – nevedno prečo – zanikli.
A tak v Trnave vznikla do tretice ďalšia kalvária v roku 1900. Okrem Ukrkižovania ju doplnilo 14 zastavení v kaplnkách.