Pod povrchom mesta Sydney
Pod nablýskanou a očarujúcou fasádou moderného Sydney sa skrýva prekvapivo temný príbeh. Pozrite sa na prístav a uvidíte nespočetné množstvo lodí, ktoré denne premávajú krížom-krážom cez mestské kanály, ale aj vody južného Pacifiku. Jedným z prvých návštevníkov tejto oblasti boli obyvatelia z inej zeme. Vylodenie Britov v Sydneyskej zátoke koncom 18. storočia malo pre domorodý kmeň Eora zničujúce následky. Ich príchod je začiatkom jednej z najkontroverznejších a najtemnejších kapitol Austrálie. Archeológovia totiž nedávno objavili pod vodou pri pobreží Austrálie aborigénske archeologické náleziská. Ide o prvé potvrdené podvodné lokality súvisiace s pôvodnými obyvateľmi Austrálie a vedci predpokladajú, že by ich mohlo byť viac.
Foto: Robert TARABA - BUBO
Rozmýšľate, prečo si hovoríme takéto príbehy? V súčasnosti v Sydney žije toľko obyvateľov, že ich pomaly nie je kde po úmrtí pochovávať. Práve tieto náleziská inšpirovali austrálskych politikov k predloženiu myšlienky vytvorenia cintorína pod vodnou hladinou. Osadenie podvodných betónových panelov, vytvárajúcich miesto pre pohrebisko, by dokonca podľa niektorých politikov lákalo aj turistov. Keďže by išlo o celkom invazívny zásah do prírody, v návrhu sa nachádzajú aj alternatívy šetrené k životnému prostrediu. Čo hovoríte na takýto bizarný príbeh? Navštívili by ste okolie mesta Sydney kvôli tejto „atrakcii“? Austrálčania však hľadali inšpiráciu aj inde, ako vo svojej histórii, a to v USA, v štáte Florida. Neptune Memorial Reef je najväčší umelo vytvorený útes využívaný na uchovávanie spopolnených pozostatkov. Ako sme sa už dozvedeli, čoskoro nebude jediným.
Foto: archív - BUBO
Čo vidieť v Sydney? Dovziete sa v BUBO blogu.
Prekvapenie na moste
Rok 1932 bol pre Sydney významným. Práve vtedy sa pre verejnosť slávnostne otvoril ikonický Harbour Bridge. Prvé plány premostiť záliv sa objavili už začiatkom 19. storočia, ale k realizácii došlo takmer o storočie neskôr. Väčšinu ocele na stavbu priviezli z Veľkej Británie. Po kope ho drží 6 miliónov ručne vyrábaných nitov z Melbourne. Robotníci postupovali z oboch brehov naraz a v strede „vešiak“, ako ho prezývajú, spojili. Jeho nosnosť testovalo 96 lokomotív. V časoch, keď bol most dokončený bol považovaný za inžiniersky zázrak a do dnešného dňa je jedným z najdlhších oceľových oblúkovitých mostov na svete. Výstavba trvala deväť rokov a tisíce ľudí sa zhromaždili na dlho očakávanom otvorení, ktoré bolo nepríjemne prekazené Írom Francisom de Grootom, členom fašistickej politickej skupiny Nová garda. Neobľúbený politik vyrazil z davu na koni vpred a rozhodol sa preťať slávnostnú stuhu svojim jazdeckým mečom skôr, ako to mohol urobiť premiér Nového Južného Walesu, Jack Lang. Táto udalosť nielenže šokovala ohromených miestnych, dokonca so sebou priniesla aj strhla aj vlnu paniky. Ako to vždy medzi politikmi s rozličnými názormi chodí, Francis de Groot považoval seba za vhodnejšieho kandidáta na vykonanie tak prestížnej činnosti, akou bolo prestrihovanie stuhy. Chcel si dopriať tú česť aj napriek tomu, že tým nikoho nepotešil. De Groot bol rýchlo ulapení policajtmi a stiahnutí zo svojho konského sedla. Užil si tak svojich 5 minút slávy, na ktoré sa nezabudlo do dnešného dňa.
Foto: Veronika HULIKOVA - BUBO
O pár miliónov viac – Sydney opera
Medzi zaujímavé fakty patrí, že ju otvárala kráľovná Alžbeta II. a odvtedy ju navštívila štyrikrát. Svetoznámu operu stavalo 10 tisíc zamestnaných pracovníkov od roku 1959 do 1973. Málokto vie, že stavbu tejto takmer 50-ročnej budovy niekoľkokrát pozastavili. Pôvodný rozpočet 8 miliónov dolárov bol astronomicky prekročený niekoľkonásobne najmä preto, že oblúky, ktoré navrhol dánsky architekt Jørn Utzon, nevedeli postaviť ani špičkoví svetoví konštruktéri. V konečnom dôsledku stálo dokončenie opery viac ako 102 miliónov austrálskych dolárov. Že to je o trošku viac, ako pôvodných 8? Tiež nám to napadlo. Budova je v súčasnosti zaujímavá aj tým, že jej chladiaci systém využíva morskú vodu z okolitého prístavu. Studená voda cirkuluje potrubím s dĺžkou 35 kilometrov a pôsobí ako tepelná kvapalina pri vykurovaní a chladení opery. Najdôležitejšie je, aby sa v interiéri udržiavala teplota 22,5°C z dôvodu zaistenia kvalitného zvuku orchestra. Tvorí ju celkovo 7 sál, pričom najväčšia dokáže usadiť 2 679 ľudí, zatiaľ čo najmenšia len 210. Najkrajší výhľad na Operu ponúkajú Royal Botanic Gardens, kde si môžete pokojne sadnúť a premýšľať nad ďalšími záhadami mesta.
Foto: Martin KARNIS - BUBO
Pokiaľ máte chuť zavítať do Sydney, nemusíte sa báť, že sa ocitnete v betónovej džungli. Austrália je krásna krajina s rôznymi živočíšnymi biotopmi: púšte, lesy, koraly, močiare, hory a savany tvoria domov mnohých rôznych zvierat. Pre dobrodruhov je tento kus sveta stále veľkým lákadlom. Stanete sa jedným z nich? Dovolenka v Sydney je na nezabudnutie.
Foto: Veronika HULIKOVA - BUBO