„Utratiť toľko peňazí dá veľa práce,“ priznáva 75-ročný Marino Zanolini, ktorý pre radnicu pracuje skoro 30 rokov. „A keď niečo dopadne zle, tak všetci vedia, koho je to vina,“ dodáva.
Tento rok Livemmo uspelo v konkurencii ďalších dedín, aby mohlo čerpať časť z 200 miliárd eur, ktoré Taliansko dostáva od Európskej únie na obnovu po pandémii choroby Covid-19.
Taliansko, ktoré má jedno z najstarších obyvateľstiev v Európe, sa rozhodlo vynaložiť 420 miliónov eur, aby zastavilo starnutie a vymieranie 21 malých obcí.
A Livemmo, ktoré je známe svojimi horskými chodníkmi, pastvinami pre kravy a fašiangovými oslavami, vyhralo časť určenú regiónu Lombardia. Má v pláne stať sa vyhľadávanou turistickou destináciou.
Peniaze chce minúť za zlepšenie wi-fi sietí či rozšírenie ubytovacích kapacít v domoch, ktoré tu stoja už niekoľko storočí.
Skoro šesť miliónov eur chce minúť za nové cyklotrasy. Tri milióny eur má ísť na odkúpenie súkromných skladov, z ktorých sa má stať syráreň a centrum miestnych remesiel.
Ďalšie peniaze pôjdu na opatrenia, ktoré pomôžu sledovať zdravotný stav starnúcich obyvateľov.
Radnica tiež chystá príspevky, aby do dediny pritiahla mladé rodiny, podnikateľov či „kreatívne začínajúce firmy v odvetví súčasného umenia, ktoré sa zameriavajú hlavne na spracovanie dreva“.
„Je to jedinečná a nepredstaviteľná príležitosť, ktorá príde raz za život,“ hovorí starosta Giovanmaria Flocchini.
Dedina sa podľa neho stáva súčasťou experimentu, ktorý je zásadný pre Taliansko aj ďalšie európske spoločnosti. Má sa preukázať, že prísun zdrojov môže zachrániť mestá a ich kultúrne dedičstvo pred starnutím a vyľudnením.
„Cítim sa mimoriadne zodpovedný. Ak neuspejeme, tak to bude neúspech pre všetkých,“ hovorí.
Dedina musí začať utrácať peniaze najneskôr v júli a dokončiť čerpanie prostriedkov do júna roku 2026. Zanolini sa obáva desiatok tisíc dokumentov, ktoré bude nutné spísať už v prípravnej fáze projektov a potom aj pri ich realizácii.
„Na radnici som 90 percent času sám,“ upozorňuje.
Starosta chce dosiahnuť to, aby časť peňazí z dotácií mohol použiť na zamestnanie profesionálneho konzultanta.
Najväčšiu výzvu môže predstavovať rastúca a starnúca časť obyvateľov, ktorá peniaze v prvom rade nechce. „Časť obyvateľov nie je veľmi nadšená,“ priznáva starosta. „Nemôžete zmeniť spôsob myslenia, keď máte 80,“ dodáva.
„Obávam sa, že sa mesto zmení. Že nás prevalcujú ľudia, ktorých nepoznáme,“ hovorí sedemdesiattriročná majiteľka jednej z piatich reštaurácií v obci Graziella Scuriová.
Podľa nej je jedným z hlavných rysov tvrdo pracujúceho a často izolovaného obyvateľstva, že „sme trochu uzavretí“.
V úzkych a krivolakých uličkách obce je cítiť skepsu hraničiacu s reptaním. Alessandro Bettinsoli, ktorý v cyklistickom drese vyťahuje svoj bicykel z garáže, sa vysmieva peniazom utrateným za cyklotrasy. „Som jediný, ktorý ich používa,“ tvrdí.
Pred piatimi rokmi radnica zafinancovala malý obchod so zmiešaným tovarom, kde teraz pracuje dvadsaťsedemročná Daniela Guffiová. Tá sa do Livemma, odkiaľ pochádza jej matka, presťahovala, pretože sa jej páčia hory a myslí si, že by to mohlo byť dobré miesto na založenie rodiny.
Ohľadom dotácií hovorí, že si želá, aby priniesli len to najlepšie. „Sme trochu skeptickí, pretože o tom vieme málo,“ tvrdí.
Tridsaťtriročná Giulia Turriniová prevádzkuje malý penzión v historickej budove, kde sídli aj radnica. Vedenie dediny počíta s premenou kamennej pivnice, ktorá dnes slúži ako skladisko starého železa či nádob na plyn, na výstavné miesto miestnych vín a syrov. „Ľudia v mojom veku z toho budú mať väčšinu úžitku,“ hovorí o dotácii. „Staršia generácia má negatívnejší prístup. Obáva sa zmeny,“ dodáva.
Na ulicu vychádza spolu so svojou dcérou, ktorá je údajne jediným narodeným dieťaťom v obci v minulom roku, dvadsaťosemročná Sabrina Brescianiová. „Dúfam, že ich utratia dobre,“ hovorí o peniazoch z dotácie. „A to aj s ohľadom na budúce generácie,“ dodáva.


