Indonézski predstavitelia sľubujú, že mesto Nusantara bude do roku 2045 uhlíkovo neutrálne, ekologickí aktivisti a pôvodní obyvatelia ale projekt kritizujú. Podľa nich ešte viac zmenšuje prirodzené životné prostredie ohrozených živočíchov, ako sú orangutany, a núti k odchodu z oblasti domorodcov, ktorí sa na miestnu pôdu spoliehali ako na zdroj obživy, píše agentúra AP.
Indonézia začala budovať svoju novú metropolu v polovici minulého roka, keď prezident Joko Widodo oznámil, že Jakarta stratí funkciu administratívneho centra krajiny.
Jakarta je teraz preľudnené a znečistené hlavné mesto, ktoré ohrozujú zemetrasenia a záplavy.
Čítajte viac Pozvali ma na exotickú svadbu do Indonézie. Slovenskú, aj s ľudovkami!
Plány na novú metropolu, ktorá má byť dvakrát väčšia ako New York, sú veľkolepé. Indonézski predstavitelia hovoria o futuristickom zelenom meste plnom lesov a parkov, ktoré bude využívať obnoviteľné zdroje energie a „múdru likvidáciu odpadkov“.
Digitálne prezentácie, ktoré zdieľa vláda, ukazujú mesto, kde sa po chodníkoch lemovaných stromami prechádzajú ľudia, strechy budov sú pokryté vegetáciou a domy sú obklopené rybníčkami a čistými potokmi.
Výstavba kombinuje moderné mrakodrapy s tradičnou indonézskou architektúrou: prezidentský palác má mať tvar garudy, mýtického vtáka a národného symbolu Indonézie. U niektorých domov sú zrejmé prvky využívané pôvodným obyvateľstvom súostrovia.
Indonézsky minister pre verejné práce a bytovú výstavbu Basuki Hadimuljono vo februári uviedol, že infraštruktúra mesta je dokončená zo 14 percent. Výstavba najdôležitejších budov, ako je prezidentský palác, by mala byť dokončená do augusta 2024.
Teraz je na väčšine miest vidieť len hromady čerstvo navŕšenej hliny, bagre a žeriavy. Na niektorých staveniskách je tabuľa, na ktorej sa píše, aká budova tam vyrastie.
Minimálne na jednom zo stavenísk bol k dispozícii aj QR kód, po ktorého naskenovaní sa návštevníkom zobrazí trojrozmerná vizualizácia stavby.
Vláda tvrdí, že budovanie nového mesta je citlivé k životnému prostrediu. Ekologickí aktivisti ale varujú, že projekt urýchli odlesňovanie v oblasti, kde sa nachádza jeden z najrozsiahlejších a najstarších pásov tropického dažďového pralesa.
Ostrov Borneo, kde nová metropola vznikne, už v minulosti trpel zriaďovaním plantáží olejových paliem a prevádzkou uhoľných baní.
Dwi Sawung z mimovládnej ekologickej organizácie Indonesian Forum for Living Environment, ktorá výstavbu novej metropoly monitoruje, uviedol, že projekt neberie ohľad na unikátne druhy živočíchov, ako sú orangutany či medvede malajské. Nové mesto podľa neho pretína dôležitý koridor, ktorý zvieratá využívajú na migráciu.
„Najskôr by mali byť živočíchy premiestnené, až potom by sa malo začať s výstavbou. Pretože sa však ponáhľajú, zastavajú oblasť celkom,“ vyhlásil Sawung.
Experti tiež vyjadrili obavy ohľadom toho, ako bude mesto zásobované energiou. Vláda sľúbila, že sa bude spoliehať na „múdru energetiku“, ekologickí aktivisti sa ale domnievajú, že krátkodobo budú využívané aj súčasné uhoľné elektrárne.
Sľubovaná verejná doprava podľa aktivistov možno zníži množstvo áut v uliciach mesta, dá sa ale predpokladať čulá letecká doprava medzi novou metropolou a Jakartou, vzdialenou asi 1300 kilometrov.
Čítajte viac 70 % kávy a 30 % marihuany - recept na zakázaný nápoj, ktorý môže stáť život
Pôvodní obyvatelia, ktorí kvôli projektu už stratili časť svojho územia, majú strach, že mestský ruch im život ešte viac skomplikuje.
„Nechceme byť presídlení. Nechceme, aby hýbali s hrobmi našich predkov a menili veci,“ vyhlásil vodca domorodej komunity Sibukdin, ktorý žije v blízkosti staveniska. Úrady sľúbili, že budú práva domorodcov rešpektovať a odškodnia tých, ktorí prišli o svoje domovy.
Slávnostný ceremoniál otvorenia mesta plánuje indonézska vláda na 17. augusta budúceho roku. V ten deň zároveň Indonézia oslavuje Deň nezávislosti.
Čítajte viac Ostrov, kde žijú posledné draky na planéte, zatvárajú. Kvôli pašerákom 
Čítajte viac Ktoré európske krajiny sú najviac závislé od turizmu? A ktorým by návštevníci ani nechýbali?