Ako napísala agentúra AP, táto malá balkánska krajina počas povojnového režimu komunistickej diktatúry masívne posilňovala svoju obranu – stále je možné vidieť pozostatky zo 175 000 vybudovaných minibunkrov.
Podzemná sieť v meste Kukës vzdialenom zhruba 150 kilometrov od albánskej metropoly Tirana, ktorá vznikala od 70. do začiatku 90. rokov 20. storočia, mala poskytnúť útočisko všetkým 16 000 tamojším obyvateľom, a to na dobu až šiestich mesiacov, ak by nastala vojna.
Išlo o najväčší projekt opevnenia v Albánsku s tunelmi dlhými až sedem kilometrov, v ktorých bola zaistená dobrá cirkulácia vzduchu, ako aj dodávky vody.
Jeho súčasťou boli škola, nemocnica, polícia, prokuratúra, rozhlas, tlačiareň pre komunistickú propagandu či priestory, kde mali muži a ženy absolvovať výcvik streľby či iných vojenských schopností.

Kukës, ležiaci v blízkosti hraníc s Kosovom, sa nachádza v jednej z najchudobnejších častí Albánska.
Tamojší starosta Safet Gjici uviedol, že múzejný projekt, ktorý by vznikol, by návštevníkom ukázal miestne hodnoty a okrem samotných tunelov by tiež ponúkol gastronomické zážitky. Dodal, že by to do mesta prinieslo aj finančné prostriedky a zamestnanosť.
Albánsky diktátor Enver Hodža v roku 1949 prerušil väzby s Juhosláviou, v roku 1961 so Sovietskym zväzom a v roku 1978 s Čínou, približuje AP.
Jeho obavy pred prípadnou inváziou zo strany Juhoslávie na jeho krajinu viedli k tomu, že albánsky režim vyčleňoval zhruba päť percent ročného rozpočtu na armádu.


