Sabotáž medzi relikviami svätcov: V Kyjevsko-pečerskej lavre sú vraj kňazi verní Moskve, no kolaboranti sa odmietajú vysťahovať

Pred takmer 1000 rokmi, keď bol Kyjev hlavným mestom Kyjevskej Rusi, ktorej vládol knieža Jaroslav Múdry, dostalo niekoľko pravoslávnych mníchov povolenie postaviť na kopci na západnom brehu rieky Dneper kostol. Časom sa Kyjevsko-pečerská lavra rozrástla o ďalšie kostoly, bývanie pre mníchov a labyrint podzemných jaskýň a chodieb, vyhĺbených hlboko vo svahu kopca, kde nechýbali ikony, krypty a kaplnka, píše stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

06.04.2023 06:00
Kyjev, Ukrajina, Kyjevsko-pečerská lavra Foto:
Kyjevsko-pečerská lavra
debata

„Kyjevsko-pečerský kláštor s relikviami svätých pochovaných v jaskyniach je po stáročia jedným z najvýznamnejších kresťanských pútnických centier na svete,“ uvádza organizácia UNESCO.

„Je majstrovským dielom ľudského tvorivého génia, ako v architektonickom poňatí, tak v pozoruhodnej výzdobe,“ dodáva.

Kláštor je pritom už roky zapletený do zhoršujúcich sa ukrajinsko-ruských vzťahov, ktoré vyústili do formálneho rozkolu – schizmy – medzi pravoslávnymi cirkvami Ukrajiny a Ruska v roku 2019, keď ukrajinská cirkev získala nezávislosť.

Teraz tento problém kulminuje v historickom kláštore, pretože ukrajinskí predstavitelia požadujú, aby kňazi, ktorí tam žijú – z ktorých niektorí sú podozriví, že uznávajú autoritu moskovskej cirkvi – opustili zariadenie.

Na konci marca sa duchovní opäť vzopreli príkazu na vysťahovanie a nepustili dovnútra úradníkov ministerstva kultúry, ani novinárov, čo vyvolalo potýčky.

Prečo Kyjev?

Historické záznamy uvádzajú, že v roku 988 alebo 989 prijalo kyjevské knieža Volodymyr kresťanstvo, ktoré sa rýchlo šírilo z Konštantínopolu – dnešného Istanbulu – a nechal sa pokrstiť, čím sa táto viera stala oficiálnym náboženstvom krajiny.

O necelé storočie neskôr dal jeho vnuk súhlas kňazom vybudovať komplex. Kláštor aj Kyjev následne prečkali obliehanie kniežaťa z dnešného Ruska aj drancovanie tatársko-mongolskými vojskami, ktoré sa v 13. storočí prehnali cez Áziu a východnú Európu.

Približne od 17. storočia bol komplex prestavovaný a rozširovaný. Napriek ateizmu Sovietskeho zväzu zostal nedotknutý, obrovské škody mu však spôsobila nacistická invázia v roku 1941 a obliehanie aj okupácie Kyjeva.

Po rozpade ZSSR v roku 1991 ukrajinskí predstavitelia pracovali na jeho modernizácii. V komplexe teraz žije a pracuje množstvo kňazov a mníchov a je jedným z najnavštevo­vanejších miest Kyjeva bežnými turistami aj pútnikmi.

Comfort Town, Kyjev, Ukrajina, mesto, domy, sídlisko, bývanie, Čítajte viac Najfarebnejšie sídlisko majú v Kyjeve. Je to krása alebo gýč?

Čia cirkev?

Ruská pravoslávna cirkev, najväčší jednotný celok medzi všetkými východnými pravoslávnymi cirkvami, si po stáročia nárokovala, že je pravým domovom pravoslávia. Dlho mala moc nad jednou z hlavných vetiev rozštiepenej pravoslávnej viery na Ukrajine, donedávna známej ako Ukrajinská pravoslávna cirkev moskovského patriarchátu.

Táto hierarchia sa datuje od 17. storočia, keď skupina biskupov v Moskve fakticky prevzala kontrolu nad ukrajinskou cirkvou.

V chaotických rokoch po boľševickej revolúcii a ruskej občianskej vojne vznikla konkurenčná – Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev. Tú však sovietski predstavitelia marginalizovali, a to aj v obdobiach, keď sovietska komunistická strana v tichosti tolerovala niektoré náboženské praktiky.

Po rozpade ZSSR vznikla cirkev s názvom Ukrajinská pravoslávna cirkev kyjevského patriarchátu, ktorá sa uchádzala o pravoslávny primát v krajine.

Kláštor však zostal pod kontrolou Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu.

S rastúcim napätím po vypuknutí Moskvou podporovaného konfliktu na Donbase a ruskej anexie Krymu v roku 2014 sa ukrajinské cirkvi od Moskvy stále viac vzďaľovali.

V roku 2018 sa Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev a Ukrajinská pravoslávna cirkev kyjevského patriarchátu v podstate spojili a vytvorili novú Pravoslávnu cirkev Ukrajiny.

V januári 2019 konštantí­nopolský patriarcha Bartolomej, považovaný za najvyššiu autoritu pravoslávnych veriacich, uznal nezávislosť tejto cirkvi. Ruskú pravoslávnu cirkev a jej predstaviteľa patriarchu Kirilla to nepotešilo.

V máji 2022 – tri mesiace po tom, čo Rusko začalo svoju inváziu, Ukrajinská pravoslávna cirkev moskovského patriarchátu vyhlásila, že sa zrieka väzieb na Moskvu a Ruskú pravoslávnu cirkev.

Premenovala sa na Ukrajinskú pravoslávnu cirkev – čo je názov, na ktorý podľa Kyjeva nemá právo.

Prieskum z roku 2020 pritom ukázal, že 34 percent Ukrajincov sa hlási k Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, zatiaľ čo 14 percent sa prihlásilo k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Zmätení?

Kyjevskopečerská lavra je formálne pod kontrolou Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny – prokyjevskej cirkvi – ale len čiastočne. Niektorí z kňazov, ktorí tam zostávajú, sú podozriví z toho, že sú skryto lojálni Moskve.

Symbolika v podobe pravoslávnych kňazov s náznakom vernosti Moskve v čase vojny, žijúcich na takom svätom mieste je pre mnohých Ukrajincov neprijateľná.

Je tu aj náboženská symbolika. Kláštor priťahuje pútnikov z celého sveta. V komplexe sú uložené desiatky tiel kňazov, z ktorých niektorí boli blahorečení či vyhlásení za svätých. Ide tiež o kontrolu príjmov z turistického ruchu, nie všetky sú totiž zdieľané s ukrajinskou vládou.

Od ruskej invázie vo februári minulého roka zatkli ukrajinské bezpečnostné zložky naprieč krajinou asi tri desiatky pravoslávnych kňazov, ktoré úrady obvinili z bližšie nešpecifikovaných sabotážnych činov alebo zo zhromažďovania spravodajských informácií a ich odosielania do Moskvy.

V novembri vykonali ukrajinské úrady raziu v kláštornom komplexe a hľadali zbrane alebo protiukrajinskú propagandu. Hovorca Ruskej pravoslávnej cirkvi to označil za „akt zastrašovania“ ukrajinských veriacich.

Pred niekoľkými dňami, keď sa blížil termín vysťahovania, bolo možné vidieť niektorých kňazov, ako si balia veci a nakladajú ich do nákladných áut.

Na sociálnych sieťach kolovali fotografie, ktoré mali ukazovať, že v niektorých chodbách chýbajú na stenách ikony.

V deň termínu vysťahovania – 29. marca – sa v hlavnej kláštornej katedrále mnoho veriacich zúčastnilo na omši. Niektorí kňazi odmietli vpustiť ukrajinských úradníkov do niektorých budov, čo viedlo k potýčkam. Na konci marca patová situácia pokračovala.

Ukrajina, vojna Čítajte viac Ukrajina chce Buču, Irpiň aj ďalšie tragicky známe mestá premeniť na turistické destinácie
Venezuela, Halloween Čítajte viac Inšpirovaní Rusmi? Do autoritárskej exotiky sa odvážili už aj Nemci, na výletnej lodi priplávali po 15 rokoch Lotyšsko, Riga, obelisk Čítajte viac Za jasotu zvalili obelisk zo sovietskej éry. Napriek protestu Rusov
debata chyba
Viac na túto tému: #Kyjev #Pravoslávna cirkev #kyjevsko-pečerská lavra