Vedenie klubu oznámilo, že podniku hrozí zánik kvôli sťažnostiam na hluk od jedného zo susedov. Bruselský podnik je podľa denníka El País len jedným zo stoviek klubov odsúdených v posledných desaťročiach na zánik.
Elektronická hudba prestala byť žánrom, ktorý prežíva v undergrounde. V Spojenom kráľovstve ide podľa združenia Night Time Industries Association (NTIA) o najhranejší žáner na festivaloch.
Napriek tomu od začiatku pandémie v tejto krajine zavrelo brány zhruba 30 percent klubov, v ktorých sa táto hudba hrala. V Nemecku pre fenomén zániku hudobných klubov, ktorý sa začal na prelome storočí a podľa berlínskeho združenia Clubcommission je stále viditeľnejší, vymysleli aj vlastný termín Clubsterben, teda vymieranie klubov.
Organizácia Clubcommission, ktorej cieľom je chrániť kultúrnu hodnotu nočného života v nemeckej metropole, eviduje za posledných 60 rokov vyše 80 klubov, ktoré museli zavrieť.
Čítajte viac Milujete Taliansko? Toto sú 4 najväčšie chyby, ktorých sa môžete v krajine dopustiť
Člen medzinárodného združenia Association for Electronic Music (AFEM) Finlay Johnson v rozhovore s El País vysvetlil, že za zánik klubov môže súhra viacerých faktorov.
Spomína napríklad veľkých realitných investorov, ktorí vyháňajú kluby z ich pôvodných priestorov, čo bol prípad ikonického berlínskeho klubu Tresor, ktorý musel zmeniť pôsobisko v roku 2007, ďalej príliš vysoké nájmy v centrách miest, obmedzenia pri vydávaní licencií zo strany úradov a sťažnosti na hluk, ktoré sú výsledkom zmeny skladby obyvateľov v susedstve v prospech bohatších, tzv. gentrifikácie.
Miesto, kde sa v súčasnosti nachádza bruselský klub Fuse, je súčasťou dejín belgickej metropoly. Pôvodne tam bolo kino, ktoré neskôr nahradila diskotéka so španielskou hudbou Disco Rojo a v posledných 17 rokoch sa tam nachádza jedno z najuznávanejších miest pre elektronickú hudbu v Európe.
Na klub podal sťažnosť sused, ktorý si tam kúpil byt už v čase, keď bol podnik aktívny. Proti jeho uzavretiu podpísalo petíciu 66-tisíc ľudí. Napriek tomu musel Fuse skrátiť svoju otváraciu dobu a bude musieť do dvoch rokov opustiť svoje súčasné priestory.
Ďalšou veľkou hrozbou pre elektronickú hudbu je podľa niektorých nutnosť zamerať sa výlučne na ekonomický prospech. Generálny riaditeľ združenia NTIA Mike Kill poukázal vo februárovom článku pre revue Time Out s názvom „Prečo Londýn chodí tak skoro spať“, že v britskej metropole vzniká kultúrne prázdno, v ktorom prežívajú len podniky s masovou produkciou.
„Podniky pohlcujú nezávislé kluby a my strácame identitu britskej klubovej kultúry,“ napísal Kill.
Snahy zachrániť podniky, v ktorých sa hrá elektronická hudba, ale priniesli aj svoje ovocie. V roku 2021 Berlín poskytol niektorým klubom štatút „kultúrnych inštitúcií“, vďaka ktorému získali niektoré daňové výhody a je ťažšie ich vysťahovať.
Združenie Rave The Planet, ktoré stojí za najväčšou prehliadkou techno hudby v Nemecku, začalo pripravovať proces s cieľom uznania elektronickej hudby za nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO.
V prípadoch, aký predstavuje bruselský klub Fuse, by sa tak musela vziať do úvahy popri zvukovej ochrane jedného jedinca aj kultúrna hodnota, ktorú spoluvytvára mnoho ľudí.
Niekto je voči takémuto postupu skeptický. To je príklad antropologičky a hudobnej kritičky Bianky Ludewigovej. „Kto rozhodne, čo je kultúra a čo stojí za to chrániť,“ pýta sa.
Ďalšou otázkou podľa nej je, čo sa vlastne chráni. „Úrodnou pôdou pre akýkoľvek druh hudby nie sú veľké festivaly, ale malé podniky, kde sa ľudia môžu spoznať, ohmatať hudobný set a experimentovať,“ dodáva.
Čítajte viac Sólo cestovateľky sa v Bratislave nemusia obávať! Najmenej bezpečným v Európe je Brusel. Tu je rebríček 
Čítajte viac 'Moč' cikajúceho chlapčeka by zásobil 10 bytov. Po 400 rokoch prestane plytvať vodou