Pamätník postavili v rokoch 1957 – 1960, v roku 1962 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. V šiestich masových a v 278 individuálnych hroboch je tu pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli počas bojov v meste počas druhej svetovej vojny v apríli 1945.
Pre Slavín, naopak, prišiel o svoju dominantu Kostol Panny Márie Snežnej, ktorý stojí neďaleko. Aby vraj jeho veža nezavadzala vo výhľade, rozhodli sa ju vtedajší predstavitelia zbúrať, hoci proti jej odstráneniu protestoval aj Alexander Trizuljak, autor sochy sovietskeho vojaka na vrchole pamätníka.
Mestský lesný unikát
Stačí zbehnúť zo Slavína a ponoríte sa do hustej zelene. Horský park, ktorý sa napriek svojmu menu ponáša skôr na les, je mestským unikátom, keďže takmer v strede mesta ponúka na veľkej ploche priestor na prechádzky, šport aj relax v tieni listov. Môže sa pochváliť takmer nedotknutým prostredím s pôvodnou flórou a faunou.
Horský park vznikol v roku 1868 zásluhou vtedajšieho starostu mesta, dnes je jeho rozloha úctyhodných 22 hektárov. Nachádza sa v nadmorskej výške 185 až 260 metrov nad morom a rozkladá sa v dvoch zbiehajúcich sa údoliach, na horskom chrbte medzi nimi a na terasovitých plošinách. Prirodzeným centrom parku je Justiho pamätník s odpočinkovou terasou. Súčasťou je aj záhrada s detským ihriskom a libressom, v lete sa tu konajú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Kde koncertoval aj Haydn
Krátka prechádzka z Horského parku vás zavedie rovno pred Prezidentský alebo Grasalkovičov palác, v ktorom sídli prezidentka. Postavil ho v roku 1760 gróf Anton Grasalkovič, advokát, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Rokoková budova vždy žila bohatým spoločenským životom, koncertoval tu dokonca aj slávny skladateľ Joseph Haydn – túto udalosť pripomína aj pamätná tabuľa, ktorá bola osadená na západnej stene paláca.
V prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia bol palác upravený pre prezidenta. Od 50. rokov ho zasa využívali deti a mládež Bratislavy – pionieri – na svoju záujmovú činnosť a budova vtedy niesla názov Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. Po rekonštrukcii v roku 1996 sa palác stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky, rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 9,3 milióna eur. V paláci sa nachádza aj kedysi samostatne stojaca Kaplnka svätej Barbory.
Foto: Ľuboš Pilc
Stopy Márie Terézie
Za Prezidentským palácom sa rozprestiera krásna záhrada otvorená pre verejnosť. Záhrada je upravená vo francúzskom štýle a nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Od roku 1978 záhrade dominuje fontána Radosť zo života, je tu umiestnená aj jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby Veľprepoštského paláca v Nitre.
Neďaleko paláca sa na Námestí slobody nachádza fontána nazvaná Družba, ktorá je najväčšou fontánou v Bratislave. Po 16 rokoch a rozsiahlej rekonštrukcii ju znova sprístupnia v lete. Dominovať jej naďalej bude 12-tonový Lipový kvet, ktorý sa nachádza uprostred, no vďaka odstráneniu obvodového múra sa v nej budú môcť ľudia aj ovlažiť.
Čítajte viac Rande s mestom? Vyberte sa spoznať Bratislavu a zistite, čo ste o nej doteraz nevedeli
Pod zrakom Hviezdoslava
Nezabudnite si prezrieť aj najväčšie námestie slovenskej metropoly, ktoré nesie názov po jednom z najväčších slovenských literátov – Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. Je jedným z najznámejších námestí, v minulosti ho volali aj Palackého sady.
Hviezdoslavovo námestie prešlo koncom 20. storočia veľkou rekonštrukciou, jeho charakter a vzhľad sa výrazne zmenil – z malého mestského parku s množstvom zelene sa premenilo na mestské korzo dnes lemované reštauráciami a kaviarňami. Pešia zóna aj v súčasnosti oplýva množstvom zelene, v centrálnej časti sa nachádza pódium určené na kultúrne podujatia, stredom námestia prechádza pozdĺžna fontána. Priestoru dominuje socha Pavla Országha Hviezdoslava v nadživotnej veľkosti.
Na východnej strane Hviezdoslavovho námestia sa skvie historická budova Slovenského národného divadla. Divadlo je jednou z najvýznamnejších, takzvaných erbových kultúrnych inštitúcií Slovenska. Svoje dejiny začalo písať krátko po vzniku prvej československej republiky v roku 1920, aj keď na mieste, kde dnes stojí historická budova, stálo už od roku 1776 mestské divadlo, ktoré dal postaviť gróf Juraj Csáky.
Dnešnú budovu, postavenú v eklektickom štýle, otvorili v roku 1886. Budova je pamiatkovo chránená, preto musela po celý čas ostať v pôvodnom slohu fasáda, interiér hľadiska, vstupný foyer a salón na prvom poschodí.
Foto: Pravda.sk, Viera Hebertová
Čítajte viac Rekonštrukcia košickej spievajúcej fontány: Pribudnú nové prvky, bude to zážitok! 
Čítajte viac Tieto európske mestá vám za presťahovanie zaplatia až 50 000 eur 
Čítajte viac Inšpirovaní Rusmi? Do autoritárskej exotiky sa odvážili už aj Nemci, na výletnej lodi priplávali po 15 rokoch