Jedno z miest, ktoré sú na tom najhoršie, je u susedov. Katowice, známe svojou ťažbou uhlia, čelia dnes neľahkej úlohe zbaviť sa stigmy jedného z najväčších znečisťovateľov ovzdušia v Európe. Výzvou je zmena energetických zdrojov, ale aj prehodnotenie celého hospodárskeho modelu.
Omnoho lepšie na tom nie je ani bulharská Sofia, ktorá je obklopená síce pôsobivými horami, ktoré sú však zároveň aj jej prekliatím, keďže v údolí, kde sa mesto rozprestiera, sa splodiny hromadia a neodvieva ich. K ich vytváraniu prispieva kombinácia priemyselnej aktivity, hustej dopravnej premávky a kúrenia drevom v kachliach.

So smogom má problémy tiež priemyselne rozvinutý región okolo talianskeho Milána. Mesto módy a kultúry si, žiaľ, pokojne môže pripísať aj ďalší titul – mesto smogu. Priemyselná zóna a hustá premávka vytvárajú smogové oblaky, ktoré príkro kontrastujú s jeho elegantnými bulvármi.
Svoj smutný balkánsky príbeh o znečistení si píše aj macedónske Skopje, ktoré čelí vážnym problémom spojeným so zlou kvalitou ovzdušia. Tá je čiastočne spôsobená spaľovaním odpadu a zastaranými technológiami.
A do hrozivej päťky sa, žiaľ, dostala aj Bratislava. Naše hlavné mesto čelí nárastu znečistenia vzduchu v dôsledku výrazného nárastu automobilovej dopravy a priemyselných aktivít. Napriek snahám o podporu verejnej dopravy a ekologickejších technológií, je nevyhnutné hľadať komplexné riešenia na ochranu kvality ovzdušia v našej metropole.
K problematickým mestám EÚ musíme zaradiť ešte Sarajevo, Záhreb, Belehrad, Atény, Bukurešť, Nikóziu, Varšavu aj Tiranu.


