Halman na hrade vystupuje ako pán Gregorius, svoju pýchu inšpirovanú starovekou Čínou, Rímom i Egyptom staval 34 rokov. Z veží hradu je výhľad do rovinatej krajiny okolo malej dediny Blesdijke na severe Holandska.
„Jedného rána v roku 1990 som povedal svojej žene: Som pripravený. Mám kompletnú predstavu. Viem, ako celá budova zhora nadol bude vyzerať,“ povedal agentúre AFP Halman, senior s masívnym fúzom a kožušinovým klobúkom na hlave.

Z celého sveta
Stavba hradu sa odvtedy stala jeho veľkou vášňou. Cestuje po celom svete, aby našiel presne tie kúsky, ktoré zodpovedajú jeho predstave.
Veľkú klenutú halu zdobí kovový luster z Istanbulu, zdobené železné zábradlie v secesnom štýle zaobstaral v Líbyi.
Nápisy vyryté na drevenej tyči z jedálenského vozidla Orient Expresu varujú pánov, aby nemočili na podlahu.
Knižnica je plná stoviek zväzkov o umení alebo histórii, na stole je vystavená súbojová pištoľ a tradičná indonézska dýka.
Halman 35 rokov prevádzkoval v susednej obci Zwolle obchod s kostýmami a svoj zámok zaplnil postavami vrátane rytierov v lesklej zbroji, dám v ťažkostiach a sochami gréckej bohyne Afrodity.
Na strechu 26 metrov vysokej budovy umiestnil draka vyrobeného zo stoviek kusov recyklovaného kovu, ktorý je odkazom na čínsku kultúru. Len o kúsok ďalej je kobra evokujúca egyptských faraónov.
„Už od detstva sa mi páčil svet fantázie, nie ten reálny,“ vysvetľuje svoju motiváciu Halman.

Úrady, povolenia
Jeho nadšenie ale narazilo na realitu už pri snahe získať stavebné povolenie.
„Starosta povedal, že som blázon, že nie som staviteľ, nemám žiadne skúsenosti a chcem postaviť hrad,“ spomína Halman a dodáva, že ale nemohol inak.
Stavebné povolenie nakoniec získal pod podmienkou, že výška hradu nepresiahne 28 metrov. Väčšina použitého stavebného materiálu je recyklovaná alebo bola nájdená na trhoch so starožitnosťami počas ciest. Halman všetko platil z vlastných zdrojov, ale o celkovej sume nemá predstavu.

Nedokončiteľný
„Nikdy sa nesmiete pýtať, koľko niečo stojí, inak by ste nikdy nemali odvahu to postaviť,“ hovorí hradný pán.
Pán Gregorius dodáva, že rovnako ako chrám Sagrada Familia v Barcelone ani Olt Stoutenburght nebude nikdy hotový. Je presvedčený, že „krása sa dá vždy vylepšiť“.
Po Halmanovej smrti v jeho plánoch chcú pokračovať jeho tri deti aj ďalší členovia rodiny. Šestnásťročná vnučka Sara van den Kampová spomína, ako ako dieťa šantila v zámockom parku alebo ako s rodinou oslavovali Vianoce vo veľkej hradnej sále.
„Je to celkom fajn. Málokto môže povedať, že jeho starý otec vlastní také miesto, ktoré sám postavil. Je to naozaj unikátne,“ povedala van den Kampová.
Manželka pána Halmana, s ktorou sú svojou 50 rokov, projekt podľa jeho tvrdenia miluje, ale drží sa bokom. To je podľa neho jedným z dôvodov ich „dokonalého manželstva“.
„Ja nie som šialenec“
Na hrad sa schádzaní turisti z celého sveta. Keď vstúpila do hlavnej siene 55-ročná zdravotná sestra Monique Meijerová, zalapala po dychu. „Je to jednoducho fantastické. Je pôsobivé, že to všetko postavil sám. Veľmi krásny interiér, množstvo oblúkov a krásnych tehál. Veľa fantázie,“ zdieľa svoje nadšenie Meijerová.
Halman hovorí, že mnoho ľudí odchádza z návštevy hradu s presvedčením, že je blázon. Hradný pán ale cituje Salvadora Dalího, ktorý je mu zdrojom inšpirácie: „Jediný rozdiel medzi mnou a šialencom je ten, že ja nie som šialenec“.
