V srbskom hlavnom meste Belehrad lekári ošetrovali ľudí, ktorí v dôsledku horúčavy skolabovali, mali závraty alebo sa sťažovali na bolesti hlavy.
Podľa meteorológov boli teploty ešte vyššie, ako sa oficiálne uvádza, najmä vo veľkých mestách, kde z všadeprítomného betónu sála teplo a asfalt mäkne pod nohami, píše agentúra AP.
„Včera sa nedalo dýchať,“ povedala Antonela Spičanovičová z čiernohorského hlavného mesta Podgorica, kde teploty v stredu dosiahli 39 stupňov Celzia.
Mesto sa zdalo byť vyľudnené a mnoho jeho obyvateľov zostalo doma alebo sa vydalo na pobrežie Jadranského mora či do hôr.
„Celé dni trávim v byte pod klimatizáciou,“ povedal agentúre AP elektroinžinier z Podgorice Dorde Stanišić. „Vonku to je peklo. “
Meteorológ zo susedného Kosova Mendim Rugova uviedol, že od 80. rokov 20. storočia sa teploty v krajine zvýšili v priemere o 2,5 stupňa. Podľa neho by súčasná vlna horúčav mohla trvať až do konca júla.
„V regióne by sme mohli zaznamenať teploty nad 40 °C, a to v niektorých častiach Albánska, Severnej Macedónska, a tiež v niektorých častiach Srbska,“ predpovedá meteorológ.
Hlavné chorvátske turistické letovisko Dubrovník na juhu Jadranského mora zaznamenalo už za svitania 28 stupňov Celzia, čo signalizuje, že ani so západom slnka neprichádza žiadaná úľava.
Počas predchádzajúcej vlny horúčav minulý mesiac sa Čierna Hora, Bosna, Chorvátsko a Albánsko potýkali s rozsiahlym výpadkom elektriny v dôsledku preťaženia a kolapsu regionálneho distribučného vedenia.
Začiatkom tohto mesiaca sa regiónom po niekoľkých dňoch horúčav prehnala silná búrka, ktorá zabila dvoch ľudí.
Podľa odborníkov divoké výkyvy počasia, čoraz nepredvídateľnejšie búrky a vlny horúčav prináša zmena klímy spôsobená človekom.