Prečo sa tam vôbec niekto usadil?
V 5. storočí utiekli ľudia z pevniny do benátskej lagúny, aby unikli barbarským inváziám, najmä po páde Rímskej ríše.
Tieto ostrovy ponúkali prirodzené útočisko, obklopené boli vodou, ktorá pôsobila ako ochranná bariéra.
Lagúna bola bažinatá a chýbala v nej čerstvá pitná voda, no jej izolácia poskytovala úkryt pred inváziami, ktoré pustošili okolité krajiny.
Postupom času si osadníci uvedomili, že ich poloha urobila z Benátok hlavné miesto obchodných ciest, ktoré spájali Európu s Byzantskou ríšou a zvyškom sveta.
Budovanie na vode
Výstavba budov na močaristej, nestabilnej pôde bola obrovskou výzvou. Riešenie? Drevené pilóty.
Tisíce drevených kolov, ktoré pochádzali väčšinou z lesov Slovinska a Chorvátska, zarazili miestni stavbári hlboko do hliny a piesku pod lagúnou.
Drevo nehnilo, pretože bolo ponorené pod vodou, čím sa zamedzilo jeho vystavenie kyslíku.
Naopak, časom ešte stvrdlo a stalo sa odolným ako kameň.
Na vrchol týchto hromád dreva sa uložila vrstva istrijského kameňa – hutný, vode odolný vápenec slúžil ako základ pre benátske budovy a iné stavby.
Napríklad most Rialto, jednu z najznámejších dominánt mesta, podopiera približne 12 000 drevených pilót.