Thamugadi, založený cisárom Trajanom okolo roku 100 nášho letopočtu, bol navrhnutý tak, aby odrážal ideály rímskej civilizácie: poriadok, štruktúru a vznešenosť.
Jeho rovné, mrežovité ulice, pôsobivé verejné kúpele, týčiace sa oblúky a veľké divadlo – schopné poňať tisíce miest – to všetko bolo postavené s presnosťou rímskeho urbanistického plánovania.
Ale dnes je Thamugadi mestom duchov, nedotknuté a strašidelne tiché, s jeho ruinami, ktoré sú väčšinou nerušené plynutím storočí.
Záhada úpadku
To, čo robí Thamugadi jedinečne podmanivým, je záhada jeho úpadku. Na rozdiel od iných starovekých miest, ktoré podľahli vojnám, hladomoru, prírodným katastrofám alebo chorobám, Thamugadi akoby jednoducho vybledlo.
Neexistujú žiadne záznamy o katastrofickej udalosti; skôr sa zdá, že život v meste pomaly ubúdal, až jedného dňa bolo úplne opustené.
Postupom času bola pochovaná pod pohyblivým pieskom Sahary, takmer akoby sa sama príroda snažila uchovať ju ako momentku z minulej éry.
Toto postupné opúšťanie vyvoláva zaujímavé otázky: Čo viedlo k tomu, že táto kedysi prosperujúca rímska kolónia tak ticho zmizla a prečo zostala tak dlho skrytá?
Archeológov už dlho fascinuje mlčanie Thamugadi o jeho vlastnom osude. V starovekých záznamoch sa málo spomína jeho úpadok, čo je nezvyčajná medzera vzhľadom na jeho význam počas Rímskej ríše.
Niektorí vedci tvrdia, že zmena obchodných ciest a politické zmeny mohli mesto izolovať a odrezať ho od ekonomických životných lán, ktoré ho udržiavali.
Špekulácie
Keď Rímska ríša začala slabnúť, podporné systémy, ktoré kedysi držali Thamugadi pohromade, sa možno pomaly rozpadli a nechali jej obyvateľov hľadať prosperitu inde.
Príbeh Thamugadi je tiež príbehom odolnosti voči času. Jeho takmer dokonalá zachovalosť ponúka nefiltrovaný pohľad na každodenný život počas vrcholu Rímskej ríše.
Mestské štruktúry sú stále silné, od dobre udržiavaných fór až po obytné štvrte a náboženské chrámy.
Divadlo, kde Rimania kedysi vystupovali na verejnosti, zostáva takmer úplne nedotknuté.
Keď sa dnes prechádzate ulicami Thamugadi, stále môžete vidieť ryhy v kamenných chodníkoch, ktoré zanechali rímske vozy, hmatateľnú pripomienku životov, ktoré tu kedysi žili.
Niektorí historici špekulujú, že klimatické zmeny v severnej Afrike mohli postupne spôsobiť, že tento región bude menej pohostinný.
Dôkazy naznačujú, že v čase založenia Thamugadi bola severná Afrika výrazne zelenšia ako dnes.
Pomalý proces dezertifikácie mohol sťažiť udržanie mesta v tejto oblasti, čo prispelo k jeho prípadnému opusteniu.
Strašidelná pripomienka nestálosti civilizácie
Napriek týmto teóriám, absencia písomných záznamov z posledných rokov udržiava Thamugadi zahalenú rúškom tajomstva.
Bolo to politické rozhodnutie, pomalý ekonomický pokles alebo environmentálne zmeny, ktoré viedli k jeho úpadku?
Na rozdiel od Pompejí, kde sa erupcia zachovala v určitom okamihu, zachovanie Thamugadi prichádza s tichom – žiadna udalosť, ktorú by sa dalo presne určiť, iba piesok Sahary ticho pokrývajúci jej ulice a budovy po stáročia.
Dnes je Thamugadi súčasťou svetového dedičstva UNESCO a priťahuje cestovateľov, historikov a archeológov, ktorí obdivujú jeho architektonickú nádheru a nezodpovedané otázky, ktoré prináša.
S každým návštevníkom pôvab jeho tajomstiev silnie.
Je to strašidelná pripomienka nestálosti ľudskej civilizácie a svedectvo o trvalom dedičstve Ríma ďaleko od srdca ríše.
Ako pokračujú vykopávky a výskum, možno jedného dňa odhalíme ďalšie stopy o Thamugadiho osude.
Dovtedy zostáva toto mesto jednou z najpôsobivejších záhad Rímskej ríše – opusteným divom severnej Afriky, stojacim vzdorovito proti piesku času.
Čítajte viac Big Ben nie je veža, v Afrike majú jedno metro, Rusi sú expresní: 10 faktov o svete Čítajte viac Sneh v Južnej Afrike! Biele peklo zaskočilo levy, žirafy aj šoférov. Pozrite si fotky Čítajte viac Tak Níl či Amazonka?! Ktorá je najdlhšia? Svetovú dilemu chcú konečne vyriešiť meraním raz a navždy