Bežný turista by v tomto prostredí zápasil s bolesťami hlavy, nevoľnosťou a závratmi – podobne ako horolezci pri výstupe na vrcholy Himalájí.
Napriek týmto extrémnym podmienkam žije v La Rinconade približne 50 000 ľudí, ktorí sem prichádzajú s vidinou získania bohatstva.
Mesto je epicentrom nelegálnej ťažby zlata, kde muži trávia dlhé hodiny v nebezpečných podzemných chodbách a ženy preosievajú horninu v nádeji, že nájdu aspoň drobné zlaté čiastočky.
Život na hranici prežitia
La Rinconada nevznikla ako plánované mesto, ale ako chaotická osada, ktorá rástla spolu s náporom zlatokopov.
Na rozdiel od iných peruánskych miest tu takmer neexistuje základná infraštruktúra.
Cesty sú neudržiavané, kanalizačný systém prakticky neexistuje a čistá pitná voda je luxusom, ktorý si môže dovoliť len málokto.
Podmienky v meste sa často prirovnávajú k stredoveku.
Ľudia tu žijú v plechových chatrčiach, obklopení odpadkami a toxickým znečistením.
Ortuť, ktorú baníci používajú na extrakciu zlata, kontaminuje vodné zdroje, čo spôsobuje vážne zdravotné problémy.
Mnohí obyvatelia trpia otravu ortuťou, ktorá vedie k neurologickým poruchám, poškodeniu obličiek a ďalším vážnym ochoreniam.
Práca bez platu – kruté pravidlá zlatého otroctva
Väčšina baníkov v La Rinconade pracuje podľa systému zvaného „cachorreo“ – čo je prakticky novodobá forma otroctva.
Podľa tejto dohody pracujú muži 30 dní bez nároku na mzdu.
Až na 31. deň im je umožnené vziať si toľko rudy, koľko unesú – avšak bez záruky, že v nej bude zlato.
Niektorí majú šťastie a nájdu bohaté žily, ale väčšina odchádza s prázdnymi rukami.
Neexistuje žiadna pracovná ochrana, bezpečnostné opatrenia sú minimálne a úrazy sú bežné.
Mnohí baníci umierajú pod závalmi, zatiaľ čo iní trpia na choroby spôsobené extrémnymi podmienkami a toxickým prostredím.
Mesto bez zákonov
La Rinconada je mesto bez policajnej kontroly a štátnej správy. Neexistujú tu oficiálne nemocnice, školy ani úrady.
Zločinnosť je mimoriadne vysoká, násilie je bežné a vládu nad mestom často preberajú rôzne gangy a nelegálne organizácie.
Alkohol a drogy sú všadeprítomné. Mnohí obyvatelia sa uchyľujú k alkoholu ako k jedinému spôsobu, ako uniknúť z mizérie každodenného života.
Domáce pálenky sú lacné, ale často toxické, čo vedie k častým otravám a úmrtiam.
Ženy v meste sú obzvlášť zraniteľné. Obchod so ženami a sexuálne násilie sú alarmujúco časté a mnohé ženy sú nútené pracovať v nelegálnych baroch a nevestincoch.
Prečo tu ľudia zostávajú?
Napriek všetkému sa ľudia do La Rinconady stále sťahujú. Pre mnohých je to posledná šanca na únik z chudoby.
Príbehy o šťastlivcoch, ktorí našli zlato a odišli bohatí, stále kolujú medzi obyvateľmi, udržiavajúc ilúziu rýchleho zbohatnutia.
No realita je krutá. Väčšina ľudí, ktorí do La Rinconady prídu, zostáva uviaznutá v nekonečnom cykle ťažkej práce, chudoby a chorôb.
Mesto, ktoré nemá budúcnosť
La Rinconada je extrémnym príkladom toho, čo sa stane, keď sa honba za bohatstvom spojí s ľudskou zúfalosťou.
Mesto pretrváva napriek drsným podmienkam a jeho obyvatelia sa každý deň púšťajú do boja s nemilosrdným prostredím.
Je to miesto, kde sa zlato mení na prekliatie a kde sa sen o lepšom živote premení na nekonečný boj o prežitie.
La Rinconada – mesto na streche sveta, kde sa ilúzie menia na prach.
Čítajte viac Kráľovná espressa: 100-ročná baristka nikdy neodišla do dôchodku. Prezradila svoj recept na dlhovekosť 
Čítajte viac KVÍZ: Poznáte slávne stavby Slovenska na fotkách? 
Čítajte viac Barcelona a Malorka sa do roku 2050 budú podobať na púšte, tvrdia vedci