V roku 1900 kraľovali svetovým metropolám mestá ako Londýn, New York, Paríž či Berlín – symboly priemyselnej revolúcie a koloniálnej moci.
Najväčší bol Londýn, kde žilo 6,5 milióna ľudí. Dnes by sa s týmto číslom ani nedostal do prvej dvadsiatky.
Za sto rokov sa svet obrátil naruby – doslova.
Ťažisko urbanizácie sa presunulo z Európy a Severnej Ameriky do Ázie a Latinskej Ameriky.
Londýn vystriedalo Tokio, Berlín nahradilo Dillí a na mieste, kde sa kedysi rozprestieral len ryžový poľnohospodársky región, sa dnes týči Šanghaj s viac než 29 miliónmi obyvateľov.
Žezlo prebrala Ázia
V skutočnosti až štyri z piatich najľudnatejších miest sveta aktuálne ležia v Ázii.
Kým kedysi sa za veľkomesto považovala metropola s niekoľkými miliónmi obyvateľov, dnes sa hranice posúvajú.
Mestské aglomerácie ako Tokio-Yokohama prekračujú hranicu 37 miliónov ľudí.
Mexiko City, São Paulo či Jakarta sú ďalšími dôkazmi toho, že obrovské mestské koncentrácie nie sú výnimočné – sú novým štandardom.
Ale zmenil sa nielen počet ľudí.
Narástli do diaľok
Mestá dnes zaberajú rozlohy, ktoré by pred sto rokmi pohltili celé štáty.
Napríklad Newyorkská metropolitná oblasť má viac ako 34 000 km² – čo je viac než celé Belgicko.
A Peking? Rozlohou tromfne polovicu Slovenska. Mestá sa roztiahli do šírok, zhltli okolie, pohltili dediny a vytvorili tzv. megaregióny – obrovské urbanistické organizmy, kde hranice medzi mestom a vidiekom jednoducho zanikli.
Dôvody tejto zmeny sú zložité, ale zároveň jasné. Po druhej svetovej vojne sa začala nová vlna urbanizácie, tentoraz v rozvojových krajinách.
Zatiaľ čo v Európe sa mestá stabilizovali a rast sa spomalil, v Indii, Číne či Brazílii sa životné šance sústreďovali do miest.
Priemysel, služby, infraštruktúra, zdravotníctvo – všetko sa centralizovalo a lákalo milióny ľudí z vidieka do miest.
K tomu sa pridala aj vyššia pôrodnosť a boom technológií, ktorý umožnil budovanie nových štvrtí v rekordnom čase.
A čo Slovensko?
Sme síce malá krajina, no aj u nás sa urbanizácia mení pred očami.
Bratislava síce nedosahuje svetové čísla, no so svojimi satelitnými mestami, obrovskými developerskými projektmi a každodennými zápchami jasne kopíruje globálny trend – ľudia sa presúvajú tam, kde je život dynamickejší, služieb viac a budúcnosť bližšie.
A pritom ešte pred sto rokmi bola Bratislava len provinčným mestečkom na okraji monarchie.
Z dnešného pohľadu pôsobí svet spred sto rokov takmer romanticky – kompaktné mestá, ľudská mierka, pomalšie tempo.
No dnešné megamestá nie sú len o číslach. Sú to laboratóriá budúcnosti. Miesta, kde sa rozhoduje o technológiách, kultúre, životnom štýle aj udržateľnosti.
Možno si pri čítaní tohto článku ani neuvedomujete, že aj vy ste súčasťou tohto príbehu. Či už žijete v rušnej štvrti, alebo denne dochádzate cez betónové more, tvoríte nový obraz sveta.
Čítajte viac 10 najnavštevovanejších miest v Európe: Jednotku stále nik neprekonal 
Čítajte viac Kvíz: Spoznáte mestá na fotkách vo vianočnom šate? Všímajte si detaily na záberoch a nepomýlite sa! 
Čítajte viac O úbohej metropole, ktorá sa prepadáva... do Zeme! Za 60 rokov klesla o 10 metrov