Nie že by Paríž nebol krásny, ale jeho pravé čaro spočíva v… povedzme, že vo svojej autentickosti.
A tá má mená: parížski obyvatelia. Poďme si bez servítky (a s trochou vtipnej irónie) povedať, čo ich robí nezabudnuteľnými.
1. Fajčia ako z 90. rokov, len elegantnejšie
Áno, Parížanov spoznáte aj so zatvorenými očami – podľa vône. Nie parfumu, ale Gauloisek, Marlboriek alebo iných nostalgických kúskov.
Fajčí sa všade: pred bistrom, po jedle, pred jedlom, počas kráčania, niekedy aj počas rozprávania.
Zákazy fajčenia sa zdajú byť skôr tipmi než pravidlami.
A keď sa náhodou niekoho opýtate, prečo fajčí? „C’est la vie.“ (Je to život.) A basta.
2. Romantika? Ale kdeže…
Zabudnite na objatia pod Eiffelovkou.
Parížania majú k romantike asi taký vzťah ako k vidličke na bagetu – zbytočný.
V skutočnosti je verejné prejavovanie citov považované skôr za „americký gýč“ než za niečo, čo sa patrí v hlavnom meste haute couture.
Páriky sa hádajú, diskutujú o politike alebo o tom, kde robia najlepší croissant – a to všetko s výrazom, že práve riešia koniec sveta.
3. Ego, ktoré by mohlo mať vlastné PSČ
Parížan vie všetko – najlepšie, najpresnejšie a rozhodne lepšie než vy. Či sa rozprávate o víne, literatúre alebo o tom, ako správne vysloviť „bouillabaisse“, vždy budete ten, kto sa má ešte čo učiť.
Alebo skôr mlčať.
Nie je to neprívetivosť, skôr sebavedomie na steroidoch. Veď kto by sa mal hanbiť za to, že žije v centre civilizácie?
4. Vždy nespokojní, ale vždy štýloví
Parížan je schopný sa sťažovať na všetko: počasie, dopravu, vládu, ceny bagiet – a to všetko v jednej vete.
Ale urobí to v dokonale zladenom outfite, s topánkami vyleštenými do lesku a šálom uviazaným tak, akoby to bol módny manifest.
Vlastne, sťažovanie sa je pre Parížana forma umenia – a možno aj mierneho flirtu.
5. Služby? Skôr výzva ako zážitok
Nie je nič krajšie, ako vstúpiť do parížskej kaviarne, pozdraviť, a za odmenu dostať pohľad, ktorý hovorí: „Čo tu chceš, barbar z provincie?“
Obsluha si vás všimne po desiatich minútach, jedálny lístok je len vo francúzštine a ak vyslovíte „bonjour“ nesprávne – nezabudne sa.
A viete čo? Všetci to milujú. Lebo práve to robí Paríž Parížom.
Záver?
Parížan nie je nepriateľ. Len… žije podľa iných pravidiel. A keď sa na to človek pripraví, zistí, že ten ich cynizmus má štýl, že aj arogancia môže byť elegantná – a že v Paríži sa nežije romantika, ale realita. Taká, ktorú si buď zamilujete… alebo o nej napíšete sarkastický blog.


