Podľa výskumu publikovaného v časopise Earth’s Future, budovy mesta, ktorých celková hmotnosť dosahuje približne 760 miliárd kilogramov, tlačia na podložie zložené z ílov, piesku a siltu, čo spôsobuje pokles o približne 1 až 2 milimetre ročne.
Niektoré oblasti, ako Dolný Manhattan, Brooklyn a Queens, zaznamenávajú ešte vyššie miery poklesu, až do 4 milimetrov ročne.
Tento jav, známy ako subsidencia, je spôsobený nielen váhou budov, ale aj geologickými procesmi, ako je postglaciálny pokles, ktorý pokračuje od poslednej doby ľadovej.
Kombinácia klesajúcej pôdy a stúpajúcej hladiny mora zvyšuje riziko záplav a poškodenia infraštruktúry.
Letiská ako JFK a LaGuardia, ako aj železničné systémy, sú ohrozené, keďže sa nachádzajú v oblastiach s vyššou mierou subsidencie.
New York však nie je jediným mestom čeliacim tomuto problému.
Houston v Texase je identifikovaný ako najrýchlejšie klesajúce veľké mesto v USA, pričom niektoré oblasti klesajú až o 10 milimetrov ročne, najmä v dôsledku nadmerného čerpania podzemnej vody.
V talianskej Bologni je zasa 900-ročná veža Garisenda ohrozená klesaním pôdy, čo viedlo k jej uzavretiu a monitorovaniu.
Tieto príklady poukazujú na potrebu dôkladného monitorovania a plánovania urbanistického rozvoja s ohľadom na geologické podmienky.
Bez adekvátnych opatrení môže subsidencia viesť k vážnym problémom, vrátane poškodenia infraštruktúry a zvýšeného rizika záplav.
Mestá po celom svete musia brať do úvahy tieto faktory pri plánovaní budúceho rozvoja a investovať do technológií a infraštruktúry, ktoré môžu zmierniť dopady klesajúcej pôdy.
Len tak môžeme zabezpečiť bezpečnú a udržateľnú budúcnosť pre obyvateľov týchto urbanizovaných oblastí.
Čítajte viac Nová krajina Afriky? Bude mať 300 miliónov občanov a výraznú ekonomickú silu 
Čítajte viac Od futuristických metropol po historické poklady. Tu je 20 najnavštevovanejších miest Ázie 
Čítajte viac Kvíz: Slovenské nezvyčajné NAJ! Najvyšší vodopád, najvyššie položená stanica, najväčšie súsošie Cyrila a Metoda, najviac ulíc s menom po osobnosti...