Z prvých 50 miest je väčšina obsadená práve týmito regiónmi, čo poukazuje na ich silnú pozíciu v globálnom meradle.
Na čele rebríčka sa umiestnil New York, nasledovaný Londýnom a San Jose.
Londýn si udržal svoju pozíciu vďaka silnému ľudskému kapitálu, ktorý zahŕňa množstvo prestížnych univerzít a diverzifikovanú pracovnú silu.
Paríž, ktorý sa umiestnil na piatom mieste, vyniká ako jedno z hlavných ekonomických centier sveta.
Z európskych miest sa v prvej päťdesiatke nachádza aj Dublin (13. miesto), Štokholm (14.), Zürich (16.), Oslo (17.), Kodaň (18.), Mníchov (22.), Amsterdam (27.), Berlín (29.), Ženeva (25.), Viedeň (36.), Helsinki (38.), Hamburg (39.), Brusel (34.), Bern (48.) a Göteborg (49.). Tieto mestá dosahujú vysoké skóre najmä v oblastiach kvality života a správy vecí verejných.
Zaujímavé je, že ázijské mestá sú v prvej päťdesiatke menej zastúpené.
Tokio sa umiestnilo na 4. mieste, Soul na 15. a Singapur na 21. mieste. Z amerických miest sa v prvej desiatke nachádzajú okrem New Yorku aj Seattle (6.), Los Angeles (7.), San Francisco (8.) a Boston (9.).
Austrálske mestá tiež zaznamenali silné umiestnenia, pričom Melbourne obsadilo 9. miesto a Sydney 16. miesto. Tieto mestá vynikajú najmä v oblastiach životného prostredia a kvality života.
V rámci Spojeného kráľovstva sa okrem Londýna v prvej stovke umiestnili aj Edinburgh (57.), Bristol (68.), Leeds (83.), Cambridge (86.), Glasgow (90.) a Manchester (93.). Tieto mestá boli ocenené za svoju kultúrnu hodnotu, kvalitu života a udržateľný rozvoj.
V rebríčku sa nachádzajú aj dve španielske mestá: Madrid na 44. mieste a Barcelona na 70. mieste.
Obe mestá získali vysoké skóre v oblasti kvality života, hoci ich ekonomické a ľudské kapitálové ukazovatele boli nižšie.
Rebríček Global Cities Index 2025 tak poskytuje komplexný pohľad na výkonnosť miest po celom svete, pričom zdôrazňuje silné stránky európskych miest v oblastiach kvality života a správy vecí verejných, ako aj výzvy, ktorým čelia mestá v iných regiónoch.