„Dlho v Nemecku prevládal názor, že vojna nie je scenár, na ktorý by sme sa mali pripravovať,“ povedal Ralph Tiesler, šéf Spolkového úradu pre civilnú ochranu a pomoc pri katastrofách, v rozhovore pre The Guardian.
„To sa zmenilo. Máme obavy z rizika veľkej útočnej vojny v Európe.“
Tiesler varoval, že krajina nie je pripravená na prípadný útok zo strany Ruska a že podľa spravodajských analýz by Kremeľ mohol byť schopný napadnúť členský štát NATO už v roku 2029.
Preto musí Nemecko „do tej doby vybudovať funkčný a komplexný obranný systém“.
Keďže výstavba nových bunkrov by trvala príliš dlho, Tieslerov úrad plánuje premeniť existujúce priestory ako tunely, stanice metra, podzemné garáže, parkoviská či pivnice verejných budov na núdzové úkryty.
Tieto plány, ktoré majú byť predstavené v lete, by podľa odhadov mohli poskytnúť útočisko až pre 1 milión ľudí.
Bunker B-S 4 "Lány" v bratislavskej Petržalke sa partia nadšencov snaží uviesť do pôvodného stavu z konca 30. rokov minulého storočia.
Nemecko zatiaľ nemá dosť miest, Fínsko ochráni 85 % ľudí
Momentálne má Nemecko približne 2000 bunkrov ešte z čias studenej vojny, no menej než 600 je funkčných a väčšina si vyžaduje nákladné opravy.
Všetky dokopy by však poskytli ochranu len asi 480 000 ľuďom, teda menej než 1 % nemeckej populácie.
Pre porovnanie: Fínsko má približne 50 000 bunkrov, ktoré dokážu ochrániť až 4,8 milióna obyvateľov – teda 85 % populácie.
Tiesler zároveň vyzýva kancelára Friedricha Merza, aby zabezpečil financovanie pre nové úkryty, ako aj modernizáciu varovného systému – vrátane aplikácií, dopravného značenia a sirén.
„Nechceme nikoho zbytočne strašiť, ale musíme otvorene varovať pred rizikom vojenského útoku,“ uviedol Tiesler pre Zeit Online.
Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala podobné obavy naprieč Európou a viaceré štáty začali s vlastnými obrannými prípravami.
Poľsko, ktoré susedí s Ruskom aj Ukrajinou, plánuje podľa BBC v tomto roku minúť na obranu takmer 5 % HDP – viac než ktorýkoľvek iný člen NATO.


