Tu, v srdci Paríža, odpočíva legendárna vedkyňa Marie Curie, dvakrát ocenená Nobelovou cenou, ktorej objavy zmenili svet.
Čo však málokto vie, je, že jej miesto posledného odpočinku je dodnes rádioaktívne. Toto je dkaz ženy, ktorá doslova žiarila géniom – a nebezpečenstvom.
Génius bez ochrany: Nevedomé obete vedy
Marie Curie – meno, ktoré je synonymom pre prevratné objavy v oblasti rádioaktivity.
Práve ona stála za izoláciou prvkov rádia a polónia, ktoré navždy zmenili naše chápanie hmoty a energie.
Pracovala deň a noc, ponorená do svojho výskumu, s vášňou a oddanosťou, akú svet dovtedy nevidel.
Avšak s jej priekopníckou prácou prišla aj tragická daň.
V čase jej najväčších objavov nikto plne nerozumel skutočným rizikám radiácie.
Curie nosila skúmavky s novými prvkami vo vreckách, manipulovala s rádioaktívnymi materiálmi holými rukami a dokonca spávala v blízkosti svojich vzoriek.
Bez akéhokoľvek ochranného vybavenia – čo je z dnešného pohľadu absolútne nepredstaviteľné – sa desaťročia nevedomky vystavovala silnému žiareniu.
Rádium a polónium, najmä v ich čistej forme, emitujú silné alfa a gama žiarenie. Dlhodobá expozícia spôsobuje vážne poškodenie buniek, rakovinu a iné zdravotné komplikácie – všetko, čo dnes vieme, no vtedy to bolo desivé neznáme.
Večný odkaz pod olovom: Panthéon ako rádioaktívne múzeum
Výsledok tohto nevedomého hrdinstva je šokujúci.
Telo Marie Curie je natoľko ožiarené, že keď bola v roku 1995 prenesená do Panthéonu v Paríži – miesta posledného odpočinku najväčších francúzskych osobností – jej rakva musela byť obložená tromi centimetrami olova, aby chránila verejnosť pred žiarením.
Jej pozostatky sú dodnes považované za vysoko rádioaktívne.
A nielen jej telo. Aj jej osobné veci, oblečenie a dokonca aj vlastnoručne písané poznámkové bloky, ktoré uchováva parížska Národná knižnica, sú rádioaktívne.
Vedci, ktorí chcú získať prístup k jej archivovaným materiálom, musia nosiť ochranný odev a podpísať vyhlásenie o prevzatí zodpovednosti.
Je to ako vstúpiť do časovej kapsuly, ktorá stále vyžaruje neviditeľnú silu objavu.
Cena za genialitu a pretrvávajúce dedičstvo
Marie Curie zaplatila za svoju genialitu a priekopnícku prácu krutú cenu – svoje zdravie.
Zomrela na aplastickú anémiu, s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobenú chronickou expozíciou radiácii.
Jej smrť bola tragickým mementom nebezpečenstva, ktorému čelili prví priekopníci vedy.
Napriek tomu jej objavy navždy zmenili vedu. Položili základy pre moderné liečby rakoviny (rádioterapia), jadrovú energiu a celú oblasť rádiológie.
Bez jej neúnavnej práce a obetí by bol náš svet iný. Marie Curie bola doslova žiarivým géniom – a zároveň neviditeľnou hrozbou.
Jej hrob v Panthéone je tak nielen miestom piety, ale aj vedeckou kuriozitou a pripomienkou odvahy, ktorá bola potrebná na posúvanie hraníc ľudského poznania.
Cestovateľský tip pre hľadačov jedinečných zážitkov
Ak plánujete cestu do Paríža a hľadáte niečo viac než len Eiffelovu vežu a Louvre, navštívte Panthéon.
Panthéon, monumentálna neoklasicistická budova v srdci Latinskej štvrti Paríža, pôvodne postavená ako kostol zasvätený svätej Ženevéve, sa stal republikánskym chrámom venovaným pamiatke veľkých mužov a žien, ktorí formovali dejiny Francúzska.
Jeho krypta je miestom posledného odpočinku pre viac ako 70 výnimočných osobností.
Okrem Marie Curie, prvej ženy pochovanej v Panthéone za vlastné zásluhy, tu nájdeme aj velikánov literatúry ako Victor Hugo a Voltaire, filozofov ako Jean-Jacques Rousseau, štátnikov a revolucionárov ako Honoré Gabriel Riqueti, gróf de Mirabeau, či odbojárov druhej svetovej vojny ako Jean Moulin.
Je to miesto, kde sa história Francúzska stretáva s večnosťou a kde sa vzdáva hold tým, ktorí svojím životom a prácou zanechali nezmazateľnú stopu vo svete.
Čítajte viac Stratia sa z mapy? Tu je 5 slovenských miest, ktoré do 20 rokov môžu úplne vymrieť 
Čítajte viac Záhada hrobky kráľovnej Nefertari: Prečo smú byť turisti vnútri len 10 minút? 
Čítajte viac Umierajúce maďarské mestečko prebúdza legenda o mŕtvom sultánovi