V rade čaká 33-ročná Marwa z Pobrežia Slonoviny a tlačí k sebe svoje dieťa. Je nervózna, či sa jej podarí získať ubytovanie pre „malého, ktorý sa necíti dobre“ a pre svojich troch ďalších potomkov.
Postáva tu tiež 56-ročná Mariam (jej meno bolo zmenené), ktorá z Pobrežia Slonoviny utiekla po tom, ako jej zomrel manžel.
Novinárom ukazuje zrolovaný stan, ktorý zviera v podpazuší. „Tak v tom spím, keď nemám na výber,“ povzdychne si táto žiadateľka o azyl.
Je to nejaký čas, čo v samotnom centre Paríža večer čo večer stojí v rade okolo 200 ľudí, väčšina z nich migranti.
Presne pred rokom na rovnakom mieste vrcholili olympijské hry.
„Situácia je obzvlášť napätá v lete,“ hovorí Charlotte Kwantesová zo združenia na pomoc migrantom Utopia 56, ktoré tu na priestranstve pred radnicou ponúka po celý rok svoje služby a snaží sa nájsť ubytovanie tým najzraniteľnejším.
Napriek snahám tohto združenia sa tu jedného augustového večera ocitá viac ako 60 ľudí bez prístrešia, z toho 17 detí.
Verejné služby cez leto fungujú pomaly, dobrovoľníci odišli na dovolenku a školy a telocvične sú zatvorené, nemôžu tak poslúžiť ako krajná možnosť, kde na noc zložiť hlavu.
„Zrušenie 6500 ubytovacích miest pre uchádzačov o azyl, ktoré bolo odsúhlasené v tohtoročnom rozpočte, sa už začalo prejavovať v teréne,“ povedala Eleonóra Schmittová zo Združenia asociácií pre ubytovanie, pod ktorým funguje až 39 organizácií.
„Združenie nemôže suplovať štát, ktorý musí prijať svoju zodpovednosť a plniť svoje záväzky, pokiaľ ide o právo na ubytovanie a právo na bývanie,“ dodala.
Asociácie mestu vyčítajú predovšetkým to, že necháva bez prístrešia tehotné ženy a matky s deťmi.
Vedenie Paríža aj okolitého regiónu Île-de-France sa bránia a ubezpečujú, že služby pre ľudí bez domova fungujú v lete rovnako ako v zime.
Napriek tomu Maria a jej manžel s štvormesačnou dcérou už mesiac spia na ulici.
Okolo deviatej večer sa im vďaka Utopia 56 naskytne príležitosť prečkať noc v bývalých kanceláriách v Bagnolete na východnom predmestí Paríža.
„Je to lepšie ako spať vonku,“ pripustí Maria, ktorá už rozkladá svoj stan v opustenej budove. Zajtra ale musí hľadať nocľah znova.
Rastúca kríza v celej Európe
Podľa Európskej federácie národných organizácií pracujúcich s bezdomovcami (FEANTSA) je v Európe každú noc bez domova takmer milión ľudí.
Je to populácia porovnateľná s veľkými mestami ako Marseille alebo Turín.
Počet bezdomovcov sa navyše v mnohých krajinách za posledné roky výrazne zvýšil, pričom v niektorých štátoch rastie o desiatky percent.
Hlavné príčiny sú viaceré:
- Nedostatok dostupného bývania: Ceny nájomného a nehnuteľností rastú, zatiaľ čo príjmy stagnujú. Mnohí ľudia, dokonca aj tí, ktorí pracujú, si už nemôžu dovoliť stabilné bývanie.
- Neistota v zamestnaní a chudoba: Nezamestnanosť, nízke platy a nedostatočná sociálna podpora sú kľúčovými faktormi, ktoré ľudí privádzajú na ulicu.
- Životné udalosti: Rozpad vzťahu, strata zamestnania, vážne zdravotné problémy či prepustenie z väzenia alebo ústavnej starostlivosti.
- Migrácia: Prílev utečencov a migrantov môže v niektorých krajinách viesť k ďalšiemu tlaku na už aj tak napäté systémy sociálneho bývania.
Mestá s najväčšími problémami
Hoci sa štatistiky líšia, viaceré veľké európske mestá a krajiny neustále bojujú s vysokým počtom ľudí bez domova:
*Nemecko: Patrí medzi krajiny s najvyšším počtom bezdomovcov v absolútnych číslach. Hlavné mestá ako Berlín a Hamburg zaznamenávajú nárast počtu ľudí žijúcich na uliciach, najmä v dôsledku nedostatku sociálneho bývania a príchodu migrantov.
- Francúzsko: Podobne ako Nemecko, aj Francúzsko čelí rozsiahlej kríze. V hlavnom meste Paríži je bezdomovectvo veľmi viditeľným problémom. Napriek existencii mnohých útulkov a podporných programov je dopyt po pomoci stále vyšší ako ponuka.
- Írsko: V Dubline sa situácia s bezdomovectvom dramaticky zhoršila v dôsledku krízy s bývaním. Nedostatok dostupných nehnuteľností vyhnal mnohých ľudí, vrátane pracujúcich rodín, na ulicu alebo do dočasného ubytovania. Oficiálne čísla ukazujú, že v Írsku sa počet bezdomovcov zvyšuje.
- Spojené kráľovstvo: Mestá ako Londýn sú známe vysokým počtom bezdomovcov. Problém sa zhoršuje v dôsledku vysokých životných nákladov, neistoty v zamestnaní a nedostatku sociálneho bývania.
- Amsterdam: Aj holandská metropola čelí rastúcemu problému. Zaujímavosťou je, že podľa štúdií sú mnohí bezdomovci v Amsterdame občanmi iných krajín EÚ, ktorí prišli do Holandska za prácou, no z rôznych dôvodov o ňu prišli a ostali bez domova.
Inovatívne riešenia a ich výzvy
Niektoré mestá sa snažia hľadať nové prístupy. Fínsko je jedinou krajinou v EÚ, kde počet bezdomovcov dlhodobo klesá vďaka modelu Housing First (Bývanie na prvom mieste).
Namiesto tradičného systému, kde človek najskôr musí vyriešiť svoje osobné problémy, aby získal bývanie, tento model mu najskôr poskytne stabilný domov a až potom s pomocou sociálnych pracovníkov rieši ďalšie výzvy, ako sú závislosti alebo psychické problémy.
Tento model si osvojili aj iné mestá, napríklad Brno či Glasgow, no jeho plné zavedenie je náročné na financie a vyžaduje rozsiahlu koordináciu.
Napriek týmto snahám však celková situácia v Európe ostáva naďalej kritická a vyžaduje si systémové zmeny v oblastiach bývania, sociálnej podpory a trhu práce.
Čítajte viac Obrovský labyrint? Pod pyramídami v Egypte sa môže skrývať podzemné mesto, tvrdia vedci 
Čítajte viac Jediná krajina, ktorá nemá rieky, no život v nej prekvitá 
Čítajte viac Najodľahlejší obývaný ostrov sveta? Má britské PSČ, no dostanete sa tam len po šesťdňovej plavbe
